Tirolský gróf a rakúsky arcivojvoda Žigmund Bohatý (Sigismund der Münzreiche) stál na konci jednej z vedľajších vetiev rodokmeňa Habsburgovcov.
Po 30 rokoch manželstva s dcérou škótskeho kráľa Jakuba I. sa mu konečne narodil syn, ktorý však aj s matkou zakrátko zomrel. Druhé manželstvo s vnučkou Jiřího z Poděbrad ostalo bezdetné. Napriek tomu, že Žigmund mal údajne až 50 nemanželských potomkov, s ním roku 1496 vymrela staršia tirolská línia Habsburgovcov, ktorá bola vedľajšou vetvou leopoldínskej línie. (O mladšej tirolskej línii zo 17. stor. bol minulý príspevok Mince tirolských panovníkov 16. a 17. stor.)
Bolo to krátko potom, čo sa uvoľnil uhorský a český trón po vymretí albrechtínskej línie, na ktorej konci boli Albrecht II. a Ladislav Pohrobok (zomrel 1457).
Vráťme sa k hlavnej – leopoldínskej línii. Jej pokračovaním sa dostávame k rozvetveniu na španielsku a rakúsku líniu. Tú španielsku uzavrel neduživý Karol II. Očarovaný roku 1700. Nasledovala vojna o španielske dedičstvo, kde si neskorší Karol VI. nárokoval trón, no ten nakoniec pripadol Bourbonovcom, ktorí na ňom sedia dodnes.
Netrvalo dlho a roku 1740 aj rakúski Habsburgovci vymreli po meči a korunu si udržali len vďaka pragmatickej sankcii až do pádu monarchie roku 1918.