Za Leopolda I. sa v rôznych častiach monarchie používali rozdielne mince najdrobnejších nominálov. Akoby nestačili zmätky pri prepočtoch v dôsledku množstva mincových patentov, ktoré upravovali prevod nehodnotných cudzích mincí oproti domácim, alebo devalvovali drobné mince oproti dukátovým a toliarovým razbám.
Na fotkách je ukážka drobákov špecifických pre Sliezsko, Rakúsko a Uhorsko, ktoré dopĺňali obvyklé 1-, 3-, 6- a 15-grajciare.
V Sliezsku to boli polgrajciare a grešle v hodnote 3/4 grajciara.
V rakúskych krajinách zase fenigy (1/4 grajciara) a dvojfenigy.
Zložitejšie to bolo v Uhorsku. Najmenšia minca bola obol (na fotke je len ilustračne nahradený obolom Ferdinanda I.), ktorý platil za 3/8 grajciara. Dva oboly boli za jeden denár (3/4 grajciara). Dva denáre boli za jednu polturu (poldruha grajciara) a nakoniec dve poltury za groš (3 grajciare). Tieto mince dopĺňal ešte duarius, ktorý platil za 1/2 grajciara.