Za doby Leopolda I. kasu neustále vyprázdňovali vojny proti Turkom, neskôr vojny o španielske dedičstvo a mnohé ďalšie. Jeho vláda bola obdobím menovej nestability, neustáleho znehodnocovania drobných mincí a patentov proti obehu cudzích nehodnotných mincí z Poľska a Nemecka.
K znehodnocovaniu drobných razieb dochádzalo pomocou neprehľadného množstva mincových patentov, ktoré v rôznych častiach monarchie nevychádzali naraz. K veľkej mincovej reforme došlo roku 1692, pričom sa okrem iných zmien hodnota pätnásťgrajciarov mala ponechať na hodnote 17 grajciarov. Ďalší patent bol vydaný roku 1693 a v habsburských dedičných krajinách bola zvýšená aj hodnota šesťgrajciarov na 7 grajciarov.
Okrem krátkeho prechodného obdobia, kedy hodnota pätnásťgrajciarov kolísala aj na 18 grajciarov, sa tento stav zachoval až do vlády Márie Terézie, ktorá pristúpila k zmene vyznačeného nominálu na minciach, aby zodpovedal realite.