Vestfálsky mier

Medaila Františka Lotrinského s chronogramom 1748 (súčet veľkých písmen ako rímskych čísel v opise na oboch stranách) pripomína sté výročie mieru z roku 1648 – nad rímskou bohyňou mieru Pax s olivovou ratolesťou a rohom hojnosti drží ríšsky orol štít s písmenami JPW (Jubileum Pacis Westphalicae).

Ako vždy, aj tento dobre známy príbeh mal korene hlbšie, ale naplno sa začal odvíjať podľa starého pražského zvyku vyhodením z okna. Popri dvoch kráľovských miestodržiteľoch už akosi mimochodom zasiahol hnev českých stavov aj pisára. Všetci traja vtedy pád z výšky 16 až 20 metrov prežili. Počas ďalších tridsiatich rokov také šťastie nemali milióny Európanov, keď v dovtedy najdesivejšom konflikte na kontinente (a aj v dôsledku morových rán) v niektorých oblastiach vymrela viac ako polovica obyvateľov. V Magdeburgu ich dokonca ostalo z 25.000 len sotva 2.500.

Na konci príbehu je dohoda Ferdinanda III., Ľudovíta XIII. a Kristíny Švédskej na podpise mieru zástupcami európskych mocností v nemeckých mestách Münster a Osnabrück – na polceste medzi hlavnými mestami Švédska a Francúzska.

Prvé pokusy o zmier sa konali ešte v roku 1641 v Hamburgu, no do kľudu zbraní ostávalo vtedy mnoho rokov. Keď sa v roku 1644 znepriatelené strany stretli, pol roka vyjednávali len o zasadacom poriadku a protokole. Katolíci sa zhromaždili v Münsteri, protestantskí delegáti v Osnabrücku a po sprostredkovateľoch si posielali návrhy. Rokovania, počas ktorých boje ďalej zúrili, trvali skoro päť rokov. O tejto vojne sa zvykne hovoriť ako o nábožensky motivovanej, no skutočné mocenské ciele najlepšie dokazuje účasť katolíckeho Francúzska na strane protestantských krajín. S Vestfálskym mierom sa zrodila moderná Európa s medzinárodným právom založeným na princípe zvrchovanosti, teda rešpektovania územného práva a nezasahovania do vnútorných záležitostí.