Schwarzenbergovci

Schwarzenbergovci sú česko-nemecko-rakúsky šľachtický rod doložený od 12. storočia. Dosiahli titul princov vo Svätej ríši rímskej a kniežat a vojvodov v Českom kráľovstve.

V súčasnej dobe je hlavou rodu Karol VII., knieža zo Schwarzenbergu, bývalý český poslanec, senátor, minister, kancelár Václava Havla a kandidát na prezidenta. (Pozn.: Karel Schwarzenberg zomrel po vydaní tohto článku vo veku nedožitých 86 rokov a na čele rodu ho nahradil jeho syn Jan Nepomuk.)

Jeho priamym predkom je diplomat a poľný maršal Karol I. Filip zo Schwarzenbergu (1771 – 1820), ktorý pôsobil ako veliteľ rakúskeho pomocného zboru v Rusku po boku cisára Napoleona, ale aj ako vrchný veliteľ koaličnej protinapoleonskej armády. Bol jedným z najúspešnejších poľných veliteľov rakúskej armády v napoleonských vojnách, ale je známy aj ako diplomat na dvore v Petrohrade a v Paríži. Ako najvyšší poľný maršál velil aj spojeneckým silám, ktoré rozdrvili Napoleona v Bitke národov pri Lipsku v roku 1813. Jej rozsah a počet zapojených vojakov prekonali až bitky prvej svetovej vojny, čo jasne demonštruje, o akú veľkú operáciu šlo. Na poliach pri Lipsku sa stretlo viac ako 600.000 mužov, z ktorých takmer 100.000 padlo alebo bolo zranených. Ako druhorodený syn vládnuceho kniežaťa mal Karol Filip najskôr nárok len na titul princa. Bol však cisárom povýšený na knieža. Tak bola založená schwarzenberská sekundogenitúra a spolu s bratom Jozefom rozdelili rod na krumlovsko-hlbockú a orlickú vetvu. Karol I. Filip bol zakladateľom tej orlickej, ktorá si zvolila za rodové sídlo zámok Orlík.

Adam František zo Schwarzenbergu, pradedo Karola Filipa a prvý schwarzenberský majiteľa Schwarzenberského paláca na pražských Hradčanoch, ktorého počas poľovačky postrelil Karol VI., na smrteľnej posteli povedal: „Je to už rozhodnutie nebies, že som bol Jeho Výsosťou zastrelený. Po mojom príchode do neba budem prosiť Boha, aby sa mu dostalo nástupcu a dlhej vlády. Nech cisár nemá tento môj osud Čechom za zlé.“