Rodové línie zamotané dynastickými sobášmi

Mám zvláštnu záľubu túlať sa spletitými uličkami panovníckych rodokmeňov, ktoré oplývajú príbuzenskými skratkami a mnohokrát sa vetvia, aby sa neskôr opäť spájali. Na dnešnej prechádzke navštívime zaujímavé zákutia vedúce nakoniec z rôznych strán k nášmu cieľu.

Karol II. Štajerský mal so svojou neterou Máriou Annou Bavorskou pekné manželstvo, ktorého výsledkom bolo 15 detí. Medzi nimi napríklad budúci cisár Ferdinand II., ale aj tirolský miestodržiteľ Leopold V. Ten je dokladom toho, že vysokopostavení cirkevní hodnostári boli viac predstaviteľmi svetskej moci než duchovenstva. Napriek tomu, že bol menovaný pasovským a štrasburským biskupom, nebol nikdy vysvätený na kňaza. Na základe pápežského dišpenzu sa oženil a mal päť detí, z nich dvaja synovia Ferdinand Karol a Žigmund František boli jeho následníkmi na čele grófstva, no s nimi tirolská vetva vymrela. Jeho najmladšia dcéra Mária Leopoldína sa stala prostrednou manželkou jeho synovca cisára Ferdinanda III. Ten mal s prvou manželkou Máriou Annou Španielskou za syna budúceho rímskeho kráľa Ferdinanda IV., ale aj budúceho cisára Leopolda I., ktorý svojho predčasne zosnulého brata nahradil na tróne. Vnučka Leopolda I. Mária Terézia sa neskôr stala cisárovnou-manželkou a faktickou panovníčkou, my sa k nej však dostaneme po inej línii.

Už sme spomenuli prvé dve manželky Ferdinanda III., no oženil sa aj po tretí raz a vzal si mantovskú princeznú Eleonóru Magdalénu Gonzaga. Mali spolu dcéru Eleonóru Máriu, z ktorej sa stala poľská kráľovná. Keď zakrátko ovdovela, vydala sa za cisárskeho vojvodcu a lotrinského vojvodu Karola V., ktorý sa vyznamenal napríklad v slávnej bitke pri Viedni v roku 1683. Mali spolu syna Karola Jozefa, ktorý je numizmatikom dobre známy ako Olomoucký biskup Karol III., ale aj prvorodeného syna Leopolda I., ktorý sa stal otcovým nástupcom. Oženil sa s Alžbetou Šarlotou Orleánskou, neterou Kráľa Slnko a pravnučkou zimného kráľa. Za 15 rokov porodila 13 detí, z ktorých sa však dospelosti dožili len dvaja synovia a dve dcéry.

Tí synovia boli František Štefan a Karol Alexander. Dvaja bratia si vzali za manželky sestry Máriu Teréziu a Máriu Annu. Tak sa dostávame k cisárskemu páru Márie Terézie a Františka Lotrinského. Láske druhého páru Karola Alexandra a Márie Anny stál spočiatku v ceste otec nevesty Karol VI., ktorý so zväzkom nesúhlasil. Keď sa napokon po jeho smrti predsa vzali, boli menovaní za miestodržiteľov v Rakúskom Nizozemsku, kam sa hneď z Viedne presťahovali.

Zakrátko musel cisársky vojvodca Karol Alexander odísť do vojny proti Fridrichovi Veľkému a zanechal doma mladú ženu v očakávaní. Mária Anna porodila mŕtvu dcéru a ťažkému pôrodu neskôr sama podľahla. Karol Alexander sa už nikdy neoženil, hoci z nemanželských vzťahov sa mu narodili štyri deti. Aj Mária Terézia sa vydávala z lásky a so smrťou milovaného Františka sa ťažko vyrovnávala po celý zvyšok života. Karola Alexandra a Máriu Teréziu spájal žiaľ zo straty životného partnera a nakoniec obaja zosnuli v roku 1780.

Habsburská aj lotrinská línia ako samostatné dynastické vetvy boli ukončené. Tak matka dvoch cisárov založila habsbursko-lotrinskú dynastiu.

Na jednom z obrázkov je rodina Márie Terézie a Františka Lotrinského na olejomaľbe z roku 1756. Najmladšie dieťa v kolíske v pozadí je Mária Antoinetta narodená 2. novembra 1755. Trináste dieťa Maximilián František ešte nebol na svete. Okrem toho dve deti zomreli krátko po narodení a jedno sa narodilo mŕtve. Plátno zachytáva obdobie predtým, než do cisárskej rodiny zasiahli pravé kiahne. Ide o takmer presnú repliku obrazu z roku 1754, kde je v kolíske arcivojvoda Ferdinand Karol.