Veduta Regensburgu z konca 15. stor.
V opise biblický citát, v exergu letopočet 1742 a signatúra Öxlein.
V exergu dátum 15. október. Prvá evanjelická bohoslužba po odhlasovaní luteránskeho vyznania mestskou radou sa slávila v kostole Neupfarrkirche 15. októbra 1542.
Vlastnoručný dopis mestskej rade od Martina Luthera.
Drevená pútnická kaplnka zasvätená Panne Márii (Kapelle zur schönen Maria).
Nový farský kostol (Neupfarrkirche) je hlavným kostolom evanjelicko-luteránskej cirkevnej obce v Regensburgu.
Veduta Regensburgu z konca 16. stor.
Žetón z roku 1742 pripomína 200 rokov reformácie v Regensburgu. Vidíme na ňom mestský erb s dvoma skríženými kľúčmi. Tie sú atribútom svätého Petra, patróna mesta.
Na rozdiel od ríšskych miest, kde vládlo niektoré z mnohých ríšskych kniežat, Regensburg ako slobodné ríšske mesto formálne podliehal len cisárovi. Od prvých pokusov o pristúpenie k novej viere okolo roku 1522 tak reformácii predchádzali roky debát v slobodnej ríšskej mestskej rade a spory s katolíckym cisárom vo Viedni.
Pred tridsaťročnou vojnou samotné obyvateľstvo ríše často inklinovalo k protestantizmu. No v ranom novoveku bola reformácia viac politickou ako náboženskou otázkou a suverenita zahŕňala aj právo určovať vieru poddaných. Príklon ku katolicizmu bol vnímaný ako lojalita s centralizovanou mocou a stúpenci reformácie boli podozriví z mocenských snáh v prospech stavov.
Tlak zo strany občanov narastal, a tak mestská rada napriek istej nevôli cisára, ale aj bavorského vojvodu a regensburského biskupa 13. októbra 1542 hlasovala takmer jednomyseľne a dočasne prijala luteránske vyznanie (pod vplyvom protireformácie sa mesto v 60. rokoch vrátilo k viere Habsburského domu). Jedným z dôvodov prvotnej neochoty časti mestskej samosprávy bol strach z ekonomických sankcií zo susedného Bavorského vojvodstva. Keďže aj susedné Falcko-Neuburské vojvodstvo bolo od leta 1542 protestantské, ekonomická blokáda bavorských vojvodov sa napokon dala prežiť.
Prvá evanjelická bohoslužba sa slávila v Novom farskom kostole (Neupfarrkirche) 15. októbra 1542 (tento dátum je na žetóne vyznačený). Špeciálne na tento účel dala mestská rada vyrobiť kalich a hostiu.
Na fotografii je vlastnoručný dopis Martina Luthera mestskej rade Regensburgu ohľadne Hieronyma Noppa, ktorý neskôr v roku 1543 prišiel na Lutherovo odporúčanie do mesta ako kazateľ a reformátor.
Na prvom drevoryte je drevená pútnická kaplnka zasvätená Panne Márii (Kapelle zur schönen Maria), ktorá bola postavená na mieste zbúranej synagógy. Na obrázku vidno trosky židovskej štvrte po vyhnaní Židov z mesta. Kaplnku neskôr nahradila kamenná stavba zobrazená na druhom drevoryte. Neupfarrkirche nie je iba hlavným kostolom luteránskej cirkvi v Regensburgu, ale je tiež považovaný za východiskové miesto šírenia protestantského vyznania do krajín juhovýchodnej Európy a na Balkán.