Nálezy mincí a olovených plomb z archeologických výskumov na hrade Zborov z rokov 2018

MAREK BUDAJ – PETER ŠIMČÍK

Publikované: Denarius 10, Slovenské národné múzeum – Historické múzeum, Bratislava 2022, str. 46 – 74

Abstract: Finds of coins and lead seals from archaeological excavations at Zborov castle from 2018 to 2022.

From 2018 to 2022, archaeological excavations were carried out at Zborov castle, yielding 77 coins from the 15th to 20th century and four lead seals originating mainly from the 16th century.

Keywords: archaeological excavations, coins, lead seals, Zborov castle.

Prvé archeologické výskumy na hrade Zborov súvisia so začiatkom rekonštrukčných prác na obnove torzálnej architektúry v rokoch 2010 – 2011 (obr. 1), keď tu realizovalo výskumy Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou (vedúcou archeologického výskumu bola Mária Kotorová). V rokoch 2012 – 2017 bol realizátorom archeologického výskumu na hrade Zborov Pamiatkový úrad SR (vedúci archeologického výskumu Peter Harčar). V roku 2015 bol na hrade realizovaný ďalší archeologický výskum, ktorý si vyžiadala čiastočná obnova/rekonštrukcia zaniknutého opevnenia v treťom predhradí Zborovského hradu (obr. 2). Tento výskum realizovala Archeologická Agentúra s. r. o. (vedúci archeologického výskumu František Žák Matyasowszky). Od roku 2018 je realizátorom archeologických výskumov Triglav Archeologická spoločnosť, s. r. o. (vedúci archeologického výskumu Peter Šimčík, v roku 2022 Lukáš Ivančo).

Obr. 1. Hrad Zborov a poloha náleziska na mape SR v mierke 1:10 000 (autor: R. Čambal).

Počas archeologických výskumov realizovaných na hrade Zborov v rokoch 2018 – 2022 bol z vrstiev súvisiacich s obdobím fungovania hradu až do konca jeho existencie a zo sutín, ktoré súvisia s jeho postupným zánikom získaný nesporne zaujímavý súbor numizmatického materiálu z obdobia 15. – 18. storočia. Prvé mince tohto súboru boli nájdené počas sondážneho výskumu v roku 2018 v mieste nástupnej plošiny bránovej veže a pred SZ hospodárskou budovou IV (obr. 3). Uvedené mince (č. kat. 20, 23 a 71) boli nájdené vo vrstvách súvisiacich so zánikom hradu. Počas zberu bola nájdená aj minca č. 77, ktorá súvisí už s návštevníkmi hradu v období Československej republiky (1918 – 1938). V roku 2019 boli nájdené mince č. 48, 61, 76 pri severovýchodnej lícovej strane múru, označovaného ako múr rampy, na nádvorí tretieho predhradia. V miestnosti strážnice v bránovej veži na pochôdznej spálenej vrstve bol nájdený denár z roku 1688 (č. kat. 24) a poltura z roku 1704 (č. kat. 27). Prostredníctvom sondy VIII/2019 boli nájdené vo vrstve sutiny falzá denárov Ferdinanda I. (č. kat. 12, 13) a Maximiliána II. Po odstránení tejto vrstvy boli nájdené staršie mince (č. kat. 3, 7) v škárach medzi kameňmi spevnenej cestnej komunikácie nachádzajúcej sa pri hradbovom múre. V ich blízkosti sa našla stredoveká keramika a železný visiaci zámok, ktorého analógie nachádzame v období 14. – 15. storočia (obr. 4). (1)

Obr. 2. Letecký pohľad na hrad (foto: P. Šimčík).

Počas trvania výskumu boli zistené na svahu početné výkopy detektoristov, ktoré sa sústredili v mieste exteriéru hradu za SZ hospodárskou budovou označovanou ako dom šafára. V tejto polohe bol počas sezón 2019 – 2021 vedúcim výskumu dohľadaný súbor 18 mincí (č. kat. 15, 36, 37, 42, 46, 56, 57, 59, 60, 62 – 69, 73). Tie až na pár výnimiek pochádzajú z jedného obdobia a nemožno vylúčiť, že boli pôvodne súčasťou väčšieho celku. Okrem nich tu boli nájdené drobné predmety zo železa či farebného kovu: lótové závažie, bronzový kadlub na odlievanie guliek či medené ozdobné kovania rúčok nožov. V sezóne 2020 sa výskum zameral na SV časť hradbového múru, kde boli vo vrstvách sutiny nájdené ďalšie mince, ako aj časť pozláteného groša (č. kat. 55). Rozsiahly súbor mincí (č. kat. 8, 11, 14, 17, 18, 21, 22, 39, 50, 52, 54, 70, 72, 75), fragmentov stolovej, kuchynskej a stavebnej keramiky, predmetov zo skla a drobných predmetov z kovu sme získali počas výskumu v mieste prvého predhradia (pred palácom) pri znižovaní suťových vrstiev. Počas obhliadok bol v interiéri SV bašty nájdený denár Ferdinanda I. z roku 1527 (č. kat. 9). Falzum denára Žigmunda Luxemburského bolo objavené v pivnici pod horným hradom (č. kat. 5). V sezóne 2021 sa ešte realizovali sondy, ktoré súviseli s úsekmi určenými na domurovanie a doplnenie havarijných častí hradu.

Obr. 3. Lokalizácia nálezov mincí a tovarových plomb z archeologických výskumov 2018 – 2022 na podklade pôdorysu hradu Zborov (podľa M. Šimkovica – M. Matejku, upravil a doplnil: P. Šimčík).

Obrázok v plnej veľkosti.

Okrem toho výskum pokračoval v mieste SV časti hradbového múru. V priebehu tejto sezóny bol získaný numizmatický materiál zastúpený súborom desiatich mincí (č. kat. 2, 4, 15, 29, 36, 49, 51, 60, 64, 74). Najstaršia minca bola nájdená pri sonde II/2021, kde sa vo vrstve č. 1 nachádzal quarting Žigmunda Luxemburského (č. kat. 2). Najmladšiou mincou je grajciar Františka I. (1792 – 1835), ktorý pochádza zo zberu (č. kat. 29). Z poslednej sezóny 2022 pochádzajú dve mince (č. kat. 6 a 43), ktoré boli nájdené v ílovitej vrstve. Tá slúžila na hydroizoláciu a zabezpečenie päty hradného múru proti jeho vymŕzaniu. Mladšia z mincí, ktorou bol polgroš z rokov 1501 – 1506, pomohla datovať jeho výstavbu (č. kat. 43). Ostatné mince boli nájdené na tom istom mieste v mladších vrstvách súvisiacich s obdobím zániku hradu. Tieto vrstvy obsahovali väčšie množstvo zvieracích kostí, fragmentov keramických nádob a uhlíkov. Okrem mincí z obdobia 15. – 18. storočia obsahovali aj olovené plomby na tovary. Zo zánikovej vrstvy, ktorá bola zachytená na vonkajšej strane SV časti hradbového múru pochádza aj výnimočné kostené nákončie opaska zdobeného v dolnej časti erbom, znamenie je umiestnené v renesančnom štíte turnajového typu (obr. 5). Ide o osobné znamenie majiteľa opaska a podľa formy znamenia sa dá predpokladať, že majiteľ pochádzal z mestského prostredia. Erbové znamenie tvorí šíp vyrastajúci z ostrého návršia, v dolnej polovici je horizontálne preťatý ramenom, ostré návršie pretína litera „V“. Erby s podobným typom erbových znamení nesie aj arkier goticko-renesančnej radnice v Bardejove. Podľa literatúry majú erbové znamenia mešťanov pôvod v kamenárskych značkách stredovekých staviteľov, hoci užívanie značiek má svoje špecifiká a charakteristiku. Mešťania používali ako svoje znamenia aj symboly vychádzajúce z ich remesla, prípadne osobné iniciály. (2) Kolekciu mincí zo sezóny 2022 dopĺňa poľský groš z r. 1608 zo zberu pri severovýchodnej bašte (č. kat. 44).

Obr. 4. Železný visiaci zámok zo 14. – 15. storočia (foto: P. Šimčík).

Obr. 5. Kostené nákončie opaska s erbom (foto: P. Šimčík).

Pomocou výskumov, ako už bolo zmienené, boli nájdené aj olovené plomby na tovary (č. kat. 79 – 83). Prvá bola nájdená v roku 2020 vo vrstve sutiny počas spomínaného znižovania terénu pred palácom na prvom nádvorí hradu, ostatné počas nasledujúcich výskumov v rokoch 2021 – 2022 v mieste SV hradbového múru.

Súbor mincí a tovarových plomb nám dopĺňa bohatú históriu hradu Zborov (nazývaného v starších prameňoch ako „Makovica“). Prvé písomné správy o ňom pochádzajú z listiny kráľa Ľudovíta I. z roku 1347 (3), v ktorej sa spomínajú majetkové spory kastelánov hradu a ich susedov, konkrétne porušovanie ich vlastníckych práv. Ďalší majetkový spor súvisiaci s vicekastelánom hradu Makovica sa spomína v listine z roku 1349. V oboch prípadoch panovník nariaďuje kastelánom rešpektovať vlastnícke práva makovických susedov (šľachticov, občanov a hostí mesta Bardejov). (4) Majetkové i iné spory so susedmi boli najčastejšími zmienkami v písomnostiach, ktoré nachádzame v právnych aktoch kráľovskej kancelárie, v agende hodnoverných miest, resp. v sťažnostiach, ktoré predchádzali takýmto sporom. Tieto pramene spoľahlivo informujú aj o rozpínavosti makovického panstva a vývoji vlastníckych vzťahov na panstve. V roku 1355 sa spomína ďalší kastelán hradu, Mikuláš, ktorý získal od panovníka povolenie na hľadanie zlata, striebra a iných kovov. Naposledy sa spomína ešte v roku 1356. (5)

Makovické panstvo i s hradom získal v roku 1364 Peter Cudar z Onódu do dedičnej držby spolu s nájmom mýta v Bardejove a Gaboltove. Súčasťou makovického panstva bolo v tom čase už celé územie s majetkami bývalého smilnianskeho panstva. Peter Cudar k nim pripojil aj majetky panstiev Radoma a Kurima, ktoré získal už v roku 1352. Okrem toho vlastnil aj iné majetky v Šarišskej a Zemplínskej župe. Cudarovcom sa podarilo vytvoriť najrozsiahlejšie feudálne domínium v Šariši, ktoré bolo jedným z najväčších v Uhorsku. Celé cudarovské vlastníctvo makovického panstva a hradu sprevádzalo súperenie s mestom Bardejov (o dediny a obyvateľov, o majetky, lesy) spojené so zbojníctvom. V roku 1470 sa smrťou Jakuba Cudara skončilo 106-ročné cudarovské obdobie na makovickom panstve a hrade. (6)

Kráľ Matej I. daroval v roku 1470 makovické panstvo i s hradom Jánovi Albertovi a Rajnoldovi z Rozhanoviec, ktorí už vlastnili čičvianske hradné panstvo. Vojenské ťaženie Jána Alberta v rokoch 1491 a 1492 malo pre panstvo katastrofálne následky (hlavne úbytok usadlostí), z ktorých sa spamätávalo takmer päťdesiat rokov. Na prelome 15. a 16. storočia dochádza k častým zmenám vlastníkov makovického panstva: v roku 1494 to bol sliezsky šľachtic a vysoký hodnostár Českej koruny Ján zo Šelmberka; následne ho vlastnil (ako záloh) kapitán Horného Uhorska Jozef z Drienice; od roku 1497 bol jeho vlastníkom Imrich z Perína. Poslednými stredovekými vlastníkmi hradu v roku 1514 boli šľachtici z Torysy: Sára, vdova po Jánovi Tarczayovi, a neskôr manžel jej dcéry Kataríny Michal Podmanický. Po bitke pri Moháči podporovali Tarczayovci Jána Zápoľského, čo po jeho neúspechu v zápase o uhorský trón malo za následok skonfiškovanie majetkov panovníkom Ferdinandom Habsburským. V roku 1542 bol už majiteľom panstva a hradu prívrženec panovníka Gašpar Serédi. Serédiovci boli iniciátormi veľkej prestavby hradu, ktorý sa stal modernou renesančnou pevnosťou. (7)

V roku 1601 kúpil makovické panstvo od Jána z Ostrohu Žigmund II. Rákoczi (8) za 80 000 zlatých. (9) Na konci 17. a začiatkom 18. storočia bola pre obyvateľov mestečka záťažou prítomnosť vojska v súvislosti so stavovskými povstaniami. V auguste 1678 bola na hrade umiestnená cisárska posádka a hrad zároveň slúžil ako útočisko i zásobáreň pre ďalšie oddiely operujúce na Hornom Šariši. Získavanie potravinových zásob predstavovalo záťaž pre obyvateľov okolitých dedín. V lete nasledujúceho roku sa sťažovali úradníci makovického panstva, že zborovskí vojaci násilím vymáhajú od dedinčanov potraviny, za ktoré platia iba polovičnú hodnotu. Po obsadení Bardejova kurucmi 23. augusta 1682 sa Zborovského hradu zmocnili povstalci a umiestnili tu svoju posádku. 7. októbra 1684 ho dobyli cisárske vojská generála Valentína Schultza, (10) hrad vyhodili do vzduchu a generál vydal príkaz zbúrať ho. (11) Aj keď bol poškodený, pravdepodobne nebol zničený úplne, lebo stále dokázal plniť svoju funkciu. Najskôr bol sídlom cisárskych vojenských posádok, ktoré v okolí robili obyvateľom škodu. Na začiatku roku 1685 tu boli väznení bardejovskí mešťania, prívrženci povstania, ktorí po dobytí mesta cisárskymi vojskami nespolupracovali s veliteľom posádky v Bardejove. (12)

V júli 1697 sa na hrade zdržiaval generál Ferdinand Gobert Aspremont, veliteľ cisárskych vojsk v Hornom Uhorsku a manžel Juliany Rákocziovej s celým dvorom. Spolu s ním tu boli aj ľudia z panstva verní panovníkovi, ochotní brániť hrad pred nebezpečenstvom, ktoré mu hrozilo z poľskej strany a od rebelov. O tom, že hrad bol vtedy z vojenského hľadiska stále v dobrej kondícii, svedčí aj jeho označenie za pevnosť. Početná vojenská posádka sa zdržiavala na hrade aj na začiatku povstania Františka II. Rákocziho, mala za úlohu zároveň ochraňovať Bardejov. Na jej zásobovaní sa mali podieľať aj samotní bardejovskí mešťania, ktorí koncom júla odoslali do Zborova 250 gbelov obilia. Po kapitulácii Bardejova v novembri 1703 sa dostal do rúk povstalcov aj Zborovský hrad. V nasledujúcom roku jeho posádka pozostávala z veliteľa, poručíka a podporučíka, kapitána, zástavníka, strážmajstra, bubeníka, delostrelca, šiestich desiatnikov a 60 vojakov.

Koniec povstania Františka II. Rákocziho znamenal aj koniec tohto rodu na panstve i na samotnom hrade. Nie však úplne, polovica panstva totiž patrila sestre Františka II. Rákocziho – Juliane. Tá sa vydala za grófa Ferdinanda Gobert Aspremonta, ktorý bol na cisárskej strane, takže konfiškácia sa vzťahovala iba na časť, ktorá patrila vodcovi povstania. (13) Na základe archeologického materiálu je však zrejmé, že po roku 1711 je osud hradu ako ruiny nezvratný.

Do dejín hradu sa taktiež zapísali udalosti prvej svetovej vojny, keď v okolí Zborova prebiehali ťažké boje medzi ruskými a rakúsko-uhorským vojskami. (14) Keďže hrad svojou strategickou polohou dokázal kontrolovať cestu pod ním, bol taktiež súčasťou bojov. Je zaujímavé, že z tohto obdobia máme síce množstvo nálezov munície, drobných predmetov, ozdôb odevu príslušníkov cárskej a rakúsko-uhorskej armády a jeho súčastí, ale úplne chýba numizmatický materiál.

Popis mincí

1. Uhorsko, Žigmund Luxemburský (1387 – 1437), Budín, minc. zn. B-?, quarting z r. 1430 – 1437.
0,40 g; 13,17 . 12,99 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 586; Pohl 1982, 124-13-18. (15)
RFA analýza: averz – Cu = 83,564 %; Ag = 14,905 %; Pb = 0,787 %; Sb = 0,302 %; Bi = 0,138 %; Zn = 0,116 %; Au = 0,063 %; Fe = 0,061 %; Ni = 0,032 %.
reverz: Cu = 83,624 %; Ag = 14,825 %; Pb = 0,816 %; Sb = 0,339 %; Bi = 0,136 %; Zn = 0,13 %; Fe = 0,081 %; Ni = 0,043 %.

2. Uhorsko, Žigmund Luxemburský (1387 – 1437), Kremnica, minc. zn. K-W, quarting z r. 1430 – 1437.
0,28 g; 12,78 . 12,57 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 586; Pohl 1982, 124-13-18.

3. Uhorsko, Žigmund Luxemburský (1387 – 1437), bližšie neurčená mincovňa, minc. zn. nečit., quarting z r. 1430 – 1437.
0,44 g; 13,23 . 12,63 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 586.

4. Uhorsko, Žigmund Luxemburský (1387 – 1437), neurčená, denár z r. 1427 – 1437.
0,41 g; 14,02 . 12,82 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 578.

5. Uhorsko, Žigmund Luxemburský (1387 – 1437), falzum denára z r. 1390 – 1427.
0,37 g; 13,84 . 13,69 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 576.
RFA analýza: averz – Cu = 92,639 %; Sn = 5,331 %; Pb = 1,184 %; Sb = 0,569 %; Zn = 0,164 %; Ni = 0,021 %; Ti = 0,08 %.
reverz – Cu = 88,732 %; Sn = 8,537 %; Pb = 1,496 %; Sb = 0,661 %; Bi = 0,017 %; Zn = 0,288 %; Fe = 0,018 %; Ni = 0,022 %; Ti = 0,228 %.

6. Uhorsko, Albrecht (1437 – 1439), Košice, mincová značka C-K, falzum denára z r. 1439 – 1440.
0,50 g; 14,25 . 13,32 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 592.
RFA analýza: averz – Cu = 98,818 %; Ag = %; Pb = 0,479 %; Sb = 0,529 %; Bi = 0,028 %; Ni = 0,117 %.
reverz – Cu = 98,771 %; Pb = 0,525 %; Sb = 0,519 %; Bi = 0,036 %; Ni = 0,108 %.

7. Uhorsko, Vladislav I. (1440 – 1444), Keve/Cuvin, minc. zn. C-P (?), denár z cca 1441.
0,66 g; 13,26 . 13,29 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 598; Pohl 1982, 135-5-6 (?).

8. Uhorsko, Matej Korvín (1458 – 1490), Košice, minc. zn. C-A, denár z r. 1458 – 1460.
0,54 g; 14,15 . 14,18 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 699; Pohl 1982, 199-3.
RFA analýza: averz – Cu = 74,177 %; Ag = 23,681%; Pb = 1,075 %; Sb = 0,587 %; Bi = 0,226 %; Zn = 0,143 %.
reverz – Cu = 73,873 %; Ag = 23,844 %; Pb = 1,065 %; Sb = 0,548 %; Bi = 0,216 %; Zn = 0,12 %; Fe = 0,319 %.

9. Uhorsko, Ferdinand I. (1526 – 1564), Kremnica, denár z r. 1527.
0,47 g; 15,36 . 15,73 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 935.

10. Uhorsko, Ferdinand I. (1526 – 1564), Kremnica, denár z r. 1529.
0,26 g; 7,23 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 935.

11. Uhorsko, Ferdinand I. (1526 – 1564), Kremnica, denár z r. 1546.
0,26 g; 14,71 . 11,31 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 935.

12. Uhorsko, Ferdinand I. (1526 – 1564), falzum kremnického denára.
0,40 g; 14,70 . 13,84 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 935.
RFA analýza: averz – Cu = 99,13 %; Ag = 0,274 %; Pb = 0,263 %; Sb = 0,073 %; Bi = 0,075 %; Zn = 0,038 %; Ni = 0,144 %.
reverz – Cu = 99,104 %; Ag = 0,289 %; Pb = 0,265 %; Sb = 0,072 %; Bi = 0,08 %; Zn = 0,043 %; Ni = 0,146 %.

13. Uhorsko, Maximilián II. (1564 – 1576), falzum kremnického denára.
0,67 g; 15,04 . 15,25 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 992 – 993.
RFA analýza: averz – Cu = 96,257 %; Ag = 1,81 %; Pb = 0,265 %; Sb = 0,144 %; Bi = 0,109 %; Zn = 0,208 %; Fe = 0,652 %; Ni = 0,32 %; Ti = 0,088 %; W = 0,084 %; Se = 0,023 %; Mn = 0,017 %.
reverz – Cu = 92,332 %; Ag = 4,656 %; Pb = 0,313 %; Sb = 0,168 %; Bi = 0,112 %; Zn = 0,333 %; Au = %; Fe = 0,392 %; Ni = 0,346 %; W = 1,182 %; V = 0,044 %; Se = 0,053 %; Mn = 0,013 %.

14. Uhorsko, Rudolf II. (1576 – 1608), Kremnica, denár z r. 1579.
0,42 g; 15,25 . 15,66 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 1058.
Poznámka: minca bola zlepená spolu s mincami č. 16, 38 a 56.

15. Uhorsko, Rudolf II. (1576 – 1608), Kremnica, denár z r. 1581.
0,48 g; 14,45 . 15,26 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 1059.

16. Uhorsko, Rudolf II. (1576 – 1608), Kremnica, denár z r. 1603.
0,52 g; 15,21 . 16,12 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 1060.
Poznámka: minca bola zlepená spolu s mincami č. 14, 38 a 56.

17. Uhorsko, Rudolf II. (1576 – 1608), Kremnica, obolus z r. 1607.
0,21 g; 11,63 . 11,93 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 1069.

18. Uhorsko, Matej II. (1608 – 1619), Kremnica, denár z r. 1616.
0,37 g; 14,34 . 12,74 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 1141.

19. Uhorsko, Ferdinand II. (1619 – 1637), Kremnica, denár z r. 1630 – 1638.
0,35 g; 14,35 . 13,39 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 1205.
Poznámka: 8. 9. 2020, Sonda I/2020, Sektor A-1, hĺbka 35 – 40 cm, krusta žltá, ílovitá.

20. Uhorsko, Ferdinand III. (1637 – 1657), Kremnica, denár z r. 1649.
0,40 g; 13,94 . 14,67 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 1263.
Poznámka: 8. 9. 2020, Sonda I/2020, Sektor A-1, hĺbka 35 – 40 cm, krusta žltá, ílovitá.

21. Uhorsko, Leopold I. (1657 – 1705), Kremnica, poltura z r. 1697.
0,97 g; 19,32 . 17,18 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 1482.

22. Uhorsko, Leopold I. (1657 – 1705), Kremnica, poltura z r. 1700.
1,04 g; 19,30 . 18,70 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 1483.

23. Uhorsko, Leopold I. (1657 – 1705), Kremnica, denár z r. 1684.
0,38 g; 14,80 . 14,71 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 1509.
Poznámka: 8. 9. 2020, Sonda I/2020, Sektor A-1, hĺbka 35 – 40 cm, krusta žltá, ílovitá.

24. – 25. Uhorsko, Leopold I. (1657 – 1705), Kremnica, denár z r. 1688 (2 ks).
24. 0,45 g; 15 . 14,75 mm; 25. 0,43 g; 15,19 . 13,91 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 1509.

26. Uhorsko, Smolník, banský znak z r. 1698.
1,17 g; 17,21 . 15,52 mm.
Lit.: Szemán – Kiss 2008, č. 2.01.15.02. (16)

27. Uhorsko, František II. Rákoczi (1703 – 1711), Kremnica, poltura z r. 1704.
2,90 g; 22,57 . 22,22 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 1549.

28. Uhorsko, František II. Rákoczi (1703 – 1711), Košice, poltura z r. 1707.
1,65 g; 21,35 . 21,64 mm.
Lit.: Huszár 1979, č. 1552.

29. Rakúsko, Uhorsko, František II. (1792 – 1835), bližšie neurčená mincovňa, neurčená mincová značka, 1-grajciar z r. 1800.
3,59 g; 22,95 . 22,98 mm.
Lit.: Veselý 2020, s. 51, č. 73. (17)

30. Čechy, Vladislav II. Jagellonský (1471 – 1516), jednostranný biely peniaz.
0,19 g; 13,75 . 13,22 mm.
Lit.: Brádle 2013, typ XI ?. (18)
RFA analýza: averz – Ag = 75,865 %; Cu = 21,777 %; Pb = 1,008 %; Sb = 0,324 %; Bi = 0,672 %; Zn = 0,122 %; Au = 0,095 %; V = 0,136 %.
reverz – Cu = 28,462 %; Ag = 69,452 %; Pb = 1,028 %; Sb = 0,272 %; Bi = 0,593 %; Zn = 0,105 %; Au = 0,086 %.

31. Čechy, Vladislav II. Jagellonský (1471 – 1516), jednostranný biely peniaz.
0,20 g; 13,59 . 13,77 mm.
Lit.: Brádle 2013, typ XII ?.

32. Čechy, Vladislav II. Jagellonský (1471 – 1516), Kutná Hora, jednostranný biely peniaz.
0,16 g.

33. Čechy, Ferdinand I. (1526 – 1564), Wroclaw, jednostranný biely peniaz z r. 1526 – 1564.
0,21 g; 13,22 . 13,09 mm.
Lit.: Veselý 2008, typ V/b1. (19)
Poznámka: 8. 9. 2020, Sonda I/2020, Sektor A-1, hĺbka 35 – 40 cm, krusta žltá, ílovitá.

34. Čechy, Ferdinand I. (1526 – 1564), jednostranný biely peniaz z r. 1526 – 1564.
0,35 g; 13,43 . 13,99 mm.
Lit.: Veselý 2008, typ V/c9.
RFA analýza: averz – Cu = 52,039 %; Ag = 45,327 %; Pb = 1,956 %; Sb = 0,062 %; Bi = 0,303 %; Zn = 0,138 %; Au = 0,041 %; Fe = 0,055 %; Ni = %.
reverz – Cu = 50,035 %; Ag = 47,091 %; Pb = 2,122 %; Sb = 0,048 %; Bi = 0,325 %; Zn = 0,145 %; Au = 0,026 %; Fe = 0,072 %; Ni = %.

35. Čechy, Ferdinand I. (1526 – 1564), jednostranný biely peniaz z r. 1547 – 1558.
0,23 g; 13,35 . 14,59 mm.
Lit.: Veselý 2008, typ V/e1.

36. Čechy, Maximilián II. (1564 – 1576), Kutná Hora, jednostranný biely peniaz z r. 1568.
0,41 g; 12,60 . 12,80 mm.
Lit.: Halačka 2011, s. 116, typ 206. (20)

37. Čechy, Maximilián II. (1564 – 1576), Kutná Hora, jednostranný biely peniaz z r. 1569.
0,17 g; 12,57 . 12,55 mm.
Lit.: Halačka 2011, s. 116, typ 206.

38. Čechy, Maximilián II. (1564 – 1576), České Budějovice, jednostranný biely peniaz z r. 1576.
0,43 g; 13,91 . 14,45 mm.
Lit.: Halačka 2011, s. 139 – 140, typ 266.
Poznámka: minca bola zlepená spolu s mincami č. 14, 16 a 54.

39. Rakúsko, Leopold I. (1657 – 1705), Viedeň/ Wien, 3-grajciar z r. 1669.
1,52 g; 21,60 . 21,11 mm.
Lit.: Herinek 1972, s. 122, č. 1316. (21)

40. Poľsko, Vladislav Warneńczyk (1434 – 1444) alebo Kazimír Jagelovský (1446 – 1492), Krakov, denár.
0,30 g; 11,1 . 11,99 mm.

41. Poľsko, Kazimír Jagelovský (1446 – 1492), Krakov, denár z r. 1446 – 1492.
0,26 g; 12,21 . 9,09 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 377. (22)

42. Poľsko, Kazimír Jagelovský (1446 – 1492), Krakov, polgroš z r. 1446 – 1492.
0,77 g; 17,85 . 18,60 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 384.

43. Poľsko, Alexander Jagelovský (1501 – 1506), Krakov, polgroš z r. 1501 – 1506.
0,66 g; 18,21 . 18,18 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 389.

44. Poľsko, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Krakov, groš z r. 1608.
1,48 g; 20,82 . 21,03 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 791.

45. Poľsko, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Bydgoszcz, poltorák z r. 1621 (?).
0,68 g; 18,89 . 18,92 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 858.

46. Poľsko, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Bydgoszcz, poltorák z r. 1623.
0,93 g; 19,22 . 19,31 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 862.

47. Poľsko, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Bydgoszcz, poltorák z r. 1624.
0,79 g; 19,10 . 18,95 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 864.

48. Poľsko, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Bydgoszcz, poltorák z r. 1624. 1,09 g; 19,32 . 19,25 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 864.
Poznámka: 8. 9. 2020, Sonda I/2020, Sektor A-1, hĺbka 35 – 40 cm, krusta žltá, ílovitá.

49. Poľsko, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Bydgoszcz, poltorák z r. 1624.
1,10 g; 19,63 . 19,30 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 863.

50. Poľsko, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Bydgoszcz, poltorák z r. 1625.
0,88 g; 18,92 . 19,20 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 867.

51. Poľsko, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Bydgoszcz, poltorák z r. 1625.
1,06 g; 19,27 . 19,21 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 866.

52. Poľsko, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Bydgoszcz, poltorak z r. 1627.
0,88 g; 19,15 . 18,98 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 876 – 877.

53. Poľsko, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), dobové falzum poltoráka bez letopočtu.
1,63 g; 19,47 . 19,85 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 821 – 886.

54. Poľsko, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), dobové falzum solida/szeląga z r. 1627.
0,39 g; 16,80 . 16,92 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 727.

55. Mesto Riga, Štefan Báthori (1576 – 1586), Riga, pozlátený groš z r. 1581 – 1584.
0,46 g; 21,3 . 8,95 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 8081 – 8087.
RFA analýza: averz – Au = 49,22 %; Ag = 34,2 %; Cu = 14,69 %; Pb = 0,625 %; Sb = 0,06 %; Sn = 0,529 %; Bi = 0,03 %; Zn = 0,26 %; Fe = 0,07 %; V = 0,16 %.
reverz – Au = 49,88 %; Ag = 23,99 %; Cu = 24,88 %; Pb = 0,406 %; Sb = 0,03 %; Sn = 0,499 %; Bi = 0,02 %; Zn = 0,18 %; V = 0,09 %.

56. Mesto Riga, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), solidus/szeląg z r. 1595.
0,79 g; 17,98 . 17,84 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 8118.
Poznámka: minca bola zlepená s mincami č. 14, 16 a 38.

57. Riga, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Riga, solidus/szeląg z r. 1588.
0,96 g; 18,94 . 19,23 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 8108.

58. Riga, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Riga, solidus/szeląg z r. 1594.
0,93 g; 17,88. 17,89 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 8117.

59. Riga, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Riga, solidus/szeląg z r. 1599.
0,62 g; 16,38 . 17,54 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 8122.

60. Riga, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Riga, solidus/szeląg z r. 1600.
0,89 g; 18 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 8123.

61. Riga, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), solidus/ szeląg z r. 1601 (?).
0,60 g; 16,40 . 16,42 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 8124 (?).
Poznámka: 8. 9. 2020, Sonda I/2020, Sektor A-1, hĺbka 35 – 40 cm, krusta žltá, ílovitá.

62. Riga, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Riga, solidus/szeląg z r. 1600 – 1609 (?).
0,72 g; 17,92 . 17,67 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 8123 – 8135.

63. Riga, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Riga, solidus/szeląg z r. 1616.
0,58 g; 17,04 . 16,29 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 8154.

64. Riga, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Riga, solidus/szeląg z r. 1617.
0,46 g; 16,01 . 15,35 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 8155 – 8156.

65. Riga, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Riga, solidus/szeląg z r. 1618.
0,75 g; 17,42 . 17,23 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 8157 – 8160.

66. Bližšie neurčené falzum gdanského solida pravdepodobne Žigmunda III. (1587 –1632).
0,62 g; 16,59 . 16,32 mm.

67. Poľsko, Švédsko, mince pre Elbing/Elbląg, Gustav Adolf (1611 – 1632), Elbing/Elbląg, poltorák z r. 1633.
0,45 g; 18,77 . 19,34 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 9613.

68. Litva, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Vilnius/ Wilno, solidus/szeląg z r. 1616.
0,78 g; 17,18 . 17,48 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 3437.

69. Litva, Žigmund III. Vasa (1587 – 1632), Vilnius/ Wilno, solidus/szeląg z r. 1618.
0,68 g; 16,43 . 17,14 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 3446 – 3449.

70. Litva, Ján Kazimír (1648 – 1668), Ujazdow, minc. značka vták/TLB, solidus/szeląg z r. 1661.
0,79 g; 15,56 . 15,75 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 3590.

71. Litva, Ján Kazimír (1648 – 1668), Wilno alebo Brześć, solidus/szeląg z r. 1666.
0,93 g; 15,50 . 15,63 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 3601.
Poznámka: 8. 9. 2020, Sonda I/2020, Sektor A-1, hĺbka 35 – 40 cm, krusta žltá, ílovitá.

72. Litva, Ján Kazimír (1648 – 1668), Malbork, minc. značka KP/GFH, solidus/szeląg z r. 1666.
1,46 g; 15,74 . 15,86 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 3602.

73. Sliezsko, Kniežatstvo Brzesko-Legnicko- -Wolowsko, Juraj Rudolf Legnický (1621 – 1653), Legnica, Olawa, 3-grajciar z r. 1622.
0,36 g; 17,19 . 11,30 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 5220, 5222 – 5224 .

74. Prusko, kniežatstvo, Juraj Viliam (1619 – 1640), Königsberg/Królewiec, poltorák z r. 1633.
0,84 g; 18,43 . 18,20 mm.
Lit.: Kopicki 1995, č. 3906.

75. Biskupstvo Halberstadt, Albrecht V. Brandenburský (1513 – 1545), 1/2-groš (körtling) z neznámeho roku.
0,92 g; 19,90 . 19,19 mm.
Lit.: Saurma-Jeltsch 1892, s. 102, č. 4076 – 4081; tab. LXXII, č. 2174. (23)

76. Sedmohradsko pre Čechy, Mária Terézia (1740 – 1780), Alba Iulia/Karlsburg, 1-grešľa z r. 1764.
8 g; 22,93 . 22,98 mm.
Lit.: Eypeltauer 1973, s. 189 – 190, č. 230. (24)

77. ČSR, 50-halier z r. 1921.
4,39 g.
Lit.: Macho & Chlapovič 2019, s. 23, č. CSR 1-007. (25)

78. bližšie neurčený zlomok mince.
0,51 g; 16,94 . 11,44 mm.

79. Sliezsko, prípadne Malopoľsko, bližšie neurčená plomba zo 16. storočia.
11,88 g; 23,62 . 24,82 mm.
Lit.: nepublikované.

80. Sliezsko, prípadne Malopoľsko, bližšie neurčená plomba zo 16. storočia.
11,89 g; 27,22 . 20,64 mm.
Lit.: nepublikované.

81. – 82. Anglicko, prípadne napodobenina anglickej plomby, posledná tretina 16. storočia (2 ks).
81. 3,77 g; 31,84 . 17,81 mm; 82. 8,69 g; 39,15 . 27,50 mm.

83. Anglicko, prípadne napodobenina anglickej plomby, posledná tretina 16. storočia
3 g; 17,95 . 13,36 mm.
Lit.: Mordovin 2018, s. 263, č. 9. (26)

Súbor mincí a olovených plomb z hradu Zborov pochádza zo širokého chronologického spektra. Najstaršími mincami sú tu quartingy a denáre Žigmunda Luxemburského, pochádzajúce z rokov 1390 – 1437. Quartingy patria medzi najnekvalitnejšie Žigmundove mince, ktoré boli razené v rokoch 1430 – 1437 (č. kat. 1 – 3). (27) Ich akosť bola mimoriadne nízka a pohybovala sa okolo 12,5 % Ag, čo potvrdzujú aj prakticky namerané hodnoty pri nami skúmanom exemplári (č. kat. 1). Uvedené mince sa pôvodne počítali 400 ks na jeden dukát, ale rýchlo podliehali inflácii. (28) Ich obeh je zaznamenaný predovšetkým na JZ Slovensku, len sporadicky sa objavujú aj v ostatných regiónoch a nechýbajú ani na východoslovenských hradoch. Napríklad 23 quartingov sa našlo na neďalekom hrade Kamenica, okr. Sabinov, a ďalších 19 týchto mincí pochádza zo Zbojníckeho hradu/Solivaru pri Ruskej Novej Vsi, okr. Prešov. (29) Napriek tomu, že išlo o nekvalitné mince, máme doložené doklady ich falšovania nielen na východoslovenských hradoch, ale aj v jaskyniach či zaniknutých osadách Spiša a Gemera. (30)

Ďalšími dvoma mincami Žigmunda Luxemburského sú okrem originálneho exemplára aj jedno dobové falzum denára, ku ktorému chronologicky patrí podobný exemplár Albrechta (č. kat. 4 – 6). Ich výskyt na hrade nie je žiadnym prekvapením, lebo falšovanie mincí za Žigmunda bolo mimoriadne rozšíreným javom. Doklady o takejto činnosti poznáme aj z početných oblastí východného Slovenska a je doložené aj na miestnych hradoch. (31) Pri analýze Žigmundovho falza zaujme povrchové zloženie, ktoré nám viac napovie o technologickom postupe jeho výroby. Absencia ortuti a naopak prítomnosť cínu môžu poukazovať na pokovovenie jeho povrchu metódou žiarového cínovania, ktorá bola využívaná nielen na novovekých uhorských minciach, ale je známe aj na denároch Žigmunda. (32)

Jedinú mincu Mateja Korvína reprezentuje jeho prvý denár, ktorý bol razený krátko po jeho nástupe na trón (č. kat. 8). Uvedený typ mince sa mal počítať 200 denárov na jeden dukát, čo znamená, že mali akosť cca 50 % Ag. (33) Tieto denáre sa razili vo viacerých mincovniach Uhorska a okrem Kremnice to bolo aj v Košiciach, Budíne, sedmohradskej Baia Mare, Sibiu alebo Baia de Arieș. Väčšinu razieb z 15. storočia tvoria mince najnižších nominálov, čo je typické pre nálezy z hradov takmer z celého územia Slovenska. Uvedené mince spadajú do obdobia prosperity a rozkvetu Zborovského hradu. Po roku 1364 totiž patril Cudarovcom, ktorí výrazne rozšírili hradné panstvo, pričom v roku 1415 k nemu patrilo celé povodie Ondavy na juh až po riečku Chotčianku. (34)

Nasledujúce 16. a 17. storočie je zastúpené na hrade Zborov pomerne intenzívnym výskytom mincí a uvedené obdobie reprezentujú predovšetkým uhorské, české a poľsko-litovské mince (pozri nižšie). Z uhorských razieb sú tu zastúpené prevažne drobné nominály, najmä denáre, medzi ktorými nechýbajú ani ich dobové falzá (č. kat. 12 – 13). Je to pochopiteľné z toho dôvodu, že v 16. storočí sa opätovne rozmohlo falšovanie mincí a veľká časť tejto ilegálnej činnosti sa sústredila na hradoch. (35) K tomuto napomohla aj nepriaznivá politická situácia po bitke pri Moháči v roku 1526, keď o trón bojovali Ferdinand I. (1526 – 1564) a Ján Zápoľský (1526 – 1540). Súperenie medzi oboma panovníkmi sa priamo dotklo aj hradu Zborov, keď sa jeho vtedajší vlastníci z rodu Tárczayovcov pridali na stranu Jána Zápoľského. (36) Po jeho porážke však hrad zhabal Ferdinand I. a dal ho svojim prívržencom. Takýmto spôsobom sa hrad dostal v roku 1548 do rúk Gášpara Serédyho. (37)

Obe uhorské falzá boli analyzované, ale keďže sa na nich nezachovalo žiadne pokovenie, nie je jasné, akým technologickým postupom boli zhotovené. Z výsledkov je len zrejmé, že mali medené jadro, čo je typický jav pre falošné mince. Žiaľ, z hradu Zborov nemáme dosiaľ zachované žiadne priame doklady o falšovaní.

Pri analýze uhorských mincí z nasledujúceho 17. storočia upúta pozornosť jeden zaujímavý moment. Relatívne vysoký počet mincí pochádza z obdobia po roku 1684 (č. kat. 21 – 29), keď sa na hrade odohrali dramatické udalosti. 14. októbra 1684 ho dobyl a vyhodil do vzduchu cisársky generál Schultz. (38) Hrad zostal naďalej funkčný, pravdepodobne až do čias povstania Františka Rákocziho (1703 – 1711), čo dokladajú aj nálezy jeho mincí na hrade (č. kat. 27 – 28). Väčšina jeho razieb objavených na slovenských hradoch pochádza totiž z obdobia, keď boli dobýjané rákocziovskými alebo cisárskymi vojskami.

Medzi výnimočné razby z konca 17. storočia patrí smolnícky banský znak z roku 1698 (č. kat. 26). Banské znaky slúžili na platby v rôznych banských podnikoch, pričom boli razené v réžii samotných banských podnikateľov alebo priamo panovníka. Na nami skúmanom exemplári sa na averze nachádza veľké písmeno L s korunou, čo znamená skratku kráľa Leopolda I. Na reverznej strane sú zobrazené dve prekrížené kladivká, pod ktorými sa nachádza písmeno S, v literatúre priradené Smolníku. (39) V uvedenom banskom regióne sa produkovali banské znaky s prestávkami už od roku 1548. V rokoch 1698 až 1699 však bol typ banského znaku, aký pochádza aj zo Zborova razený v Košiciach, kde fungovala v tej dobe jediná oficiálna mincovňa. Podľa technologického prevedenia týchto mincí je totiž zrejmé, že ich pôvod treba hľadať v oficiálnej mincovni a do úvahy prichádzajú len Košice. Navyše v tomto čase tu kulminovala razba mincí. Okrem nami popisovaných banských znakov sa tu v roku 1698 produkovali aj košické medené poltury a strieborné 1-, 3- a 15-grajciare. (40)

Zaujímavú skupinu mincí zo Zborovského hradu tvoria české jednostranné biele peniaze pochádzajúce od panovníkov Vladislava II. Jagellonského až po Maximiliána II., čiže približne z rokov 1483 – 1576 (č. kat. 30 – 38). Obeh týchto drobných mincí bol v Uhorsku prvýkrát právoplatne uzákonený v 14. článku vládneho nariadenia Ľudovíta II. z roku 1522 a opätovne potvrdený v 37. článku VII. dekrétu z roku 1526. (41) Ich etablovanie sa do menových pomerov urýchlilo aj to, že biele peniaze obiehali voči uhorský minciam v stabilnom pomere: 1 denár = 2 biele peniaze = 2 poldenáre/ oboly, čiže 1 obolus = 1 biely peniaz. Z toho vyplýva, že biele peniaze spĺňali v bežných platobných stykoch funkciu najnižšieho nominálu. O ich intenzívnom prieniku a usadení sa v menových pomeroch v Uhorsku svedčí aj to, že do roku 2017 bolo známych z územia Slovenska približne 140 nálezov s týmito mincami, pričom tento počet odvtedy narástol. (42)

Jednoznačne najväčšiu zložku mincí na hrade Zborov tvorí 33 poľsko-litovských razieb pochádzajúcich z 15. až 17. storočia (č. kat. 40 – 72). Prílev poľských mincí a ich hojný výskyt v tejto oblasti je pochopiteľný z toho dôvodu, že v priebehu 17. storočia sa stali takmer dominantným obeživom vo veľkej časti Uhorska. Obzvlášť je to evidentné na území Spiša a východného Slovenska, kam sa dostali cez zálohované spišské mestá. Uvedený trend dokladá okrem písomných prameňov aj vyše 100 známych nálezov z tejto oblasti s poľskými mincami. (43) Ich dominancia bola taká markantná, že v niektorých obdobiach, ako napríklad v druhom desaťročí 17. storočia, obiehali na východnom Slovensku prakticky len tieto mince. (44)

Zaujímavú skupinu z nich tvoria staršie denáre datované približne do rokov 1434 – 1492 a polgroše z rokov 1446 – 1506 (č. kat. 40 – 43). Denáre boli razené v krakovskej mincovni a u nás sa objavujú len sporadicky. Prvýkrát pravdepodobne prenikajú na naše územie už v 90. rokoch 14. storočia. Ich intenzívnejší výskyt je zaznamenaný až za čias husitov a bratríkov, teda v 20-tych až 50-tych rokoch 15. storočia. (45) Špecifickú skupinu mincí tvoria aj polgroše, ktoré zohrávali dôležitú úlohu v menových pomeroch a v obehu narobili množstvo problémov. Z poľských razieb tvoria v nálezoch drvivú prevahu, čo predstavuje takmer tretinu zo všetkých mincí. (46) Polgroše obiehali v Uhorsku spočiatku v hodnote 1,5 denára. Takýto kurz sa však ukázal ako nereálny a znamenal značné nadhodnotenie poľskej mince. Uvedené tvrdenie sa týkalo väčšiny poľských mincí v Uhorsku. Z toho dôvodu bolo rozhodnuté, že sa vykážu z obehu všetky poľské mince, čo sa však nemalo potrebný účinok. Následne došlo v roku 1578 k zníženiu hodnoty polgrošov a namiesto 1,5 denára mali obiehať v hodnote jedného denára. (47) Polgroše z konca 15. až začiatku 16. storočia sa napriek tomu udržali pomerne dlho v obehu, z čoho sa usudzovalo, že sa na naše územie mohli dostať v neskoršom období aj ako zdroj drahého kovu. (48)

Ďalšie nominály z poľsko-litovskej oblasti, ktoré sú výrazne zastúpené na Zborovskom hrade, sú poltoráky (č. kat. 45 – 53). Ich produkcia sa začala v roku 1614, pričom vrchol dosiahla v rokoch 1623 – 1627, keď sa celkovo vyrazilo až 760 miliónov exemplárov. (49) Z toho logicky vyplýva, že sa v našich nálezoch objavuje najviac mincí s týmito ročníkmi a nechýbajú ani na hrade Zborov. Uvedený typ sa spočiatku razil v relatívne vysokej akosti, ktorá bola v roku 1614 až 46,9 % Ag, ale v roku 1619 klesla už na 40,6 % a v roku 1623 na 37,5 %. (50) Ich razba sa v roku 1627 zastavila a po opätovnom zavedení ich produkcie v 50. rokoch 17. storočia klesla ich akosť v roku 1658 na 28,1 % Ag. Ich kurz voči uhorským drobným minciam bol rozdielny a spočiatku obiehali v hodnote 4 denárov, neskôr sa počítali za 4,5 denárov a potom dokonca za 3 denáre. (51) V rôznych častiach Uhorska sa však tento kurz značne líšil. (52)

Medzi početné nominály nájdené na hrade Zborov patrí aj 15 szelągov alebo solidov pochádzajúcich najmä z mincovní Riga a Vilnius/Wilno (č. kat. 56 – 66, 68 – 72).

Uvedené mince patrili medzi najnižšie nominály a od začiatku mali pomerne nízku akosť. V roku 1580 to bolo 17,9 % Ag v minci, za vlády Žigmunda III. v roku 1604 sa znížila na 17,1 % Ag, v roku 1623 evidujeme ich ďalší pokles na 12,5 % Ag v minci. (53) V ďalších rokoch nastal ešte výraznejší úpadok týchto mincí. Po menovej reforme v roku 1649 sa razili prakticky už len z čistej medi, v roku 1652 mali 15 % Ag, v roku 1657 už len 9,35 % Ag a v roku 1659 už boli len z čistej medi. (54)

O prevahe poľsko-litovských mincí v obehu novovekého Uhorska svedčia okrem nálezov aj písomné pramene. V roku 1617 informovala Spišská komora, že na východnom Slovensku sú už len tri druhy mincí, a to szelągy, ktoré sú označené ako „takmer medené“, ďalej groše a poltoráky. (55) Problémy s poľskými mincami v Uhorsku neprestali ani po unifikácii meny v habsburskej monarchii v roku 1659. Napriek zníženiu akosti szelągov po roku 1649 neprestal ich prílev do Uhorska ani po tomto období, čo dokladajú aj nálezy zo Zborovského hradu (č. kat. 70 – 72). Tento fakt dokumentuje aj nariadenie z roku 1665, (56) v ktorom sa upravil ich kurz voči poľským poltorákom. Odteraz sa mali počítať za tri szelągy a ich kurz sa v druhej polovici roka zvýšil na šesť szelągov. V ďalších nariadeniach z druhej polovice 17. storočia sa uvedené nominály už príliš nespomínajú a pravdepodobne vymizli z obehu. Napriek občasným zmienkam v listinách je prekvapujúce, že sa v uhorských pokladoch objavujú len sporadicky a spravidla sú tu zastúpené len po 1 – 2 kusoch. (57)

Medzi pomerne vzácne mince zo zborovského súboru patrí aj halberstadtský polgroš Albrechta V. Brandeburského (1513 – 1545). Ak odrátame domnelý stredoveký halberstadtský brakteát pochádzajúci zo skalického nálezu ukrytého v prvej polovici 13. storočia, (58) tak väčšina týchto mincí k nám došla až v mladších obdobiach 16. až 17. storočia. V súčasnosti evidujeme až deväť nálezov s halberstadtskými mincami, z ktorých šesť bolo súčasťou väčších pokladov. Je zaujímavé, že ich prílev je zaznamenaný už v druhej polovici 16. storočia a v tomto období k nám prúdili len ich vyššie nominály čiže toliare. Vo veľmi zaujímavom poklade z Klenian, okr. Veľký Krtíš, ukrytom okolo roku 1556, bol medzi 86 zachovanými zlatými a striebornými mincami aj jeden toliar Albrechta V. Brandeburského z roku 1539. (59) Podobne aj v mimoriadne vzácnom náleze z východoslovenských Bohdanoviec, okr. Košice-okolie, bol nájdený jeden toliar Henricha Júlia (1566 – 1589 – 1613) z roku 1591. (60) Tento poklad bol ukrytý do zeme niekedy na konci 16. storočia, najskôr v roku 1597. Zvyšné halberstadtské mince pochádzajú z čias tridsaťročnej vojny (1618 – 1648) a na rozdiel od predchádzajúceho obdobia ide výlučne o drobné nominály. Halberstadtské mince pochádzajú zo zaujímavých nálezov z Gajar, okr. Malacky, kde sa našiel jeden groš Kristiána z Braunschweigu (1616 – 1624) z roku 1616 (61) a nemalý počet týchto mincí pochádza aj z Pezinka. (62) Podobné nálezy s množstvom zahraničných mincí pochádzajú aj z Tuchyne pri Ilave, kde sa okrem iného taktiež našiel jeden groš Kristiána z roku 1618. (63) Posledný a mimoriadne zaujímavý poklad s halberstadtskými mincami je známy zo Žalobína, okr. Vranov nad Topľou. Bol ukrytý niekedy okolo roka 1623. (64) V celkovom počte 366 mincí sa nachádzajú dva groše Kristiána s letopočtom 1616 a jeden s letopočtom 1617. Všetky štyri vyššie spomínané poklady boli ukryté v 20. rokoch 17. storočia, keď sa na našom území odohralo jedno z najvýznamnejších protihabsburských povstaní vedených Gabrielom Bethlenom (1613 – 1629). V rámci povstaleckých ťažení sa na území Uhorska nachádzalo množstvo cudzích vojakov, ktorí si sem priniesli aj svoje finančné hotovosti. Najväčší počet – šesť halberstadtských mincí – bol dosiaľ objavený v poklade z Ludaníc, okr. Topoľčany, ukrytom niekedy okolo roka 1637. (65) Okrem hromadných nálezov sa uvedené mince sporadicky nachádzajú aj ako ojedinelé nálezy. Dosiaľ poznáme len dve takéto mince, z ktorých jedna bola objavená náhodne v Bratislave na Devínskej Kobyle (obr. 6). (66) Ide o staršiu razbu Albrechta V. z roku 1522 a je zrejmé, že sa sem dostala pravdepodobne v priebehu 16. storočia a nesúvisí s udalosťami tridsaťročnej vojny. V prípade druhého nálezu ide tiež o groš z roku 1519, ktorý bol objavený počas archeologického výskumu Nitrianskeho hradu. (67) V oboch prípadoch ide o nominálovo zhodné mince ako v prípade popisovaného exemplára zo Zborova.

Obr. 6. Halberstadtský groš Albrechta V. z roku 1522 objavený v Bratislave na Devínskej Kobyle (foto: M. Budaj).

Ďalšiu zaujímavú skupinu archeologických a numizmatických pamiatok na Zborovskom hrade tvoria plomby, ktoré boli určené na zaistenie obalov prepravovaného tovar. (68) Ide o mimoriadne cenný doklad obchodných vzťahov medzi jednotlivými regiónmi a sú jasným dôkazom toho, odkiaľ prišiel tovar na Zborovský hrad. Zo Zborova máme dosiaľ zaznamenané štyri plomby, (69) ktoré majú zaujímavý pôvod a zaradenie. V prípade prvých dvoch (č. kat. 79 – 80) ide o dosiaľ nepublikované a neznáme exempláre. Podľa názoru Dr. Maxima Mordovina pochádzajú najskôr zo Sliezska alebo Malopoľska. Oba sú vytvorené dosť archaicky a boli odlomené zrejme z balíka menej kvalitného textilu. V tejto chvíli nie je možné zistiť ich bližší pôvod a ani presnejšie datovanie, ale rámcovo je ich možné zaradiť do 16. storočia.

Ďalšie dve plomby sú tzv. anglického typu. V prípade prvých dvoch zlomkov, ktoré možno patria k jednému kusu, sa na nich nachádza tzv. tudorovská ruža (č. kat. 81 – 82). Na základe nej ich možno datovať približne do rokov 1558 – 1603, keď vládla tudorovská dynastia. (70) Plomby anglického typu patria medzi najpočetnejšie nálezy nielen v Uhorsku, ale nachádzajú sa aj v širokej časti Európy od Francúzska, cez Nórsko až po Ukrajinu. Do roku 2018 sa evidovalo takmer 130 až 140 nálezov, z ktorých 98 pochádza z Uhorska. (71) Uvedené typy nechýbajú ani z územia Slovenska a okrem zborovského exemplára ich evidujeme aj zo Strečna a Nitry. (72) Na reverznej strane oboch zlomkov nie je žiadne zobrazenie a okolo ruže chýba opis. Nie je vylúčené, že nejde o plombu vyrobenú priamo v Anglicku, ale nejakú imitáciu, prípadne dokonca falzum. (73) Na väčšom exemplári sa evidentne nachádzajú dva nity (č. kat. 82), čo by mohlo nasvedčovať, že boli vyrobené v niektorom z nizozemských miest alebo skôr v Gdaňsku, odkiaľ poznáme viac podobných plomb anglického typu. (74) Posledný exemplár plomby anglického typu, z ktorého sa zachoval len malý zlomok, je úplne iného typu ako predchádzajúce (č. kat. 83). Napriek torzovitosti sa dá pomerne dobre identifikovať, lebo na averze sa zachovala časť štvrteného anglického štítu s ľaliou a tromi leopardami nad sebou. Na reverze sa nachádza opäť tudorovská ruža, čiže datovanie je obdobné ako v predchádzajúcom prípade. Nie je vylúčené, že ani tieto plomby neboli vyrobené priamo v Anglicku, (75) ale v niektorom z nemeckých miest, kde sa umiestňovali na súkna anglického pôvodu. (76) Ďalšou zaujímavosťou uvedených plomb je to, že sa nachádzajú pomerne často na hradoch. (77) Je to spôsobené tým, že časť platieb sa v tej dobe uskutočňovala v peniazoch a druhá časť v súkne. Ich hojnejší výskyt na hradoch môže súvisieť aj s udalosťami 15-ročnej vojny (1593 – 1606), keď tu zaznamenávame rapídny nárast vojakov. Uvedený trend možno nesúvisí so Zborovským hradom, lebo v tejto oblasti sa neodohrávali väčšie vojnové udalosti. Prítomnosť anglických plomb na hrade Zborov znie zaujímavo v kontexte medzinárodného či lokálneho obchodu. V neďalekom Bardejove máme totiž v tridsiatkových registroch doložené početné položky s anglickým súknom, ktoré sú intenzívnejšie zastúpené od roku 1510. (78) Aj z nich môžeme vidieť, že obchodovanie s anglickým súknom bolo v tomto regióne mimoriadne intenzívne a po novom to dokladajú aj nálezy plomb z hradu Zborov.

Zaujímavý súbor vyše 80 stredovekých a novovekých mincí a plomb zo zborovského hradu poukazuje na používanie drobných nominálov v čase intenzívneho fungovania hradu v 15. a najmä v 16. – 17. storočí. Výskyt uvedených mincí zároveň svedčí o dôležitej úlohe zahraničných mincí, najmä poľských a českých razieb, v ekonomike Uhorska. Prezentovaný súbor mincí a tovarových plomb je pre históriu hradu dôležitým zdrojom poznatkov a spolu s archívnymi prameňmi môže do budúcna priniesť množstvo zaujímavých informácií o hrade.

Poznámky

1 PILKOVÁ, Lucia – ŠIMONČIČOVÁ KOÓŠOVÁ, Petra. Uzamykacie systémy zo Zeleného hradu – Čeboviec (okr. Veľký Krtíš). Slovensk.ho n.rodn.ho m.zea 107. Archeol.gia 23, 2013, s. 163.

2 VRTEĽ, Ladislav. Osem storoč. slovenskej heraldiky. Matica slovenská: Martin, 1999, s. 98 – 99, 183 – 184.

3 PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin. Encyklop.dia slovenských hradov. Bratislava: SLOVART, 2007, s. 330.

4 Prvá je z 2. februára 1347 a je adresovaná Štefanovi a Jurajovi Bubekovcom, v tom čase hevešským županom a makovickým kastelánom (castellanis de Makauicha). Uvádza sa v nej, že pred panovníka predstúpili Gregor a Michal, synovia Demetra, Demeter, Mikuláš a Ladislav, synovia Šimona, Ján, syn Jána a jeho synovia Juraj a Beke (z roku Tekule) a predložili kráľovi privilégium kráľa Bela IV. na majetok Smilno sťažujúc sa, že sú obmedzovaní vo svojich vlastníckych právach. Preto panovník nariadil makovickým kastelánom, aby neobsadzovali ich majetok a nelákali poddaných na tieto majetky. Aj druhá listina pochádzajúca z 26. apríla 1347 sa týka porušovania vlastníckych práv. Ľudovít I. opäť nariaďuje Štefanovi a Jurajovi Bubekovcom, aby rešpektovali práva občanov a hostí mesta Bardejova, ktoré im udelil jeho otec Karol Róbert. Podľa tohto nariadenia mali vrátiť dedinu Mokroluh, ktorá je predmetom ich sporu. In: Zborov. Dejiny obce a makovick.ho panstva. GABRIEL, Lukáč – ADAM, Ján (eds.). Zborov : Obecný .rad, 2005, s. 31 – 56.

5 Ref. 4, s. 31 – 56.

6 Ref. 4, s. 31 – 56.

7 Ref. 4, s. 31 – 56.

8 Manžel dcéry synovca Gašpara I. Serédiho Gašpara II. Serédiho, dcéra sa volala Zuzana, ktorá sa vydala za poľského vojvodu Jána z Ostrohu.

9 Takáto vysoká suma svedčí o prosperite hradného panstva, ktoré muselo mať silnú ekonomickú základňu. Z neho bolo možné pre zemepána vyťažiť ročne 10 % kúpnej sumy, t. j. 8.000 zlatých; ref. 4, s. 31 – 56.

10 Ref. 4, s. 58.

11 PLAČEK – BÓNA, ref. 3, s. 330. V tom čase už v mestečku Zborov stál renesančný kaštieľ, takže na opravu hradu nebola vôľa.

12 Ref. 4, s. 31 – 56.

13 Ref. 4, s. 59.

14 KOLLÁR, Daniel – NEŠPOR, Jaroslav. Hrady – najkrajšie zr.caniny. Bratislava: DAJAMA, 2007, s. 135.

15 HUSZÁR, Lajos. Münzkatalog Ungarn von 1000 bis Heute. Budapest: Corvina Kiadó; München: Ernst Battenberg Verlages, 1979; POHL, Artur. Münzzeichen und Meisterzeichen auf ungarischen Münzen des Mittelalters 1300–1540. Graz: Druck- u. Verlagsanstalt; Budapest: Akadémiai Kiadó, 1982.

16 SZEMÁN, Attila – KISS, Gábor. Bergwerksmünzen Ungarn und Sieberbürgen (1548– 1947). Selbstverlag 2008.

17 VESEL¯, Roman. Mince a medaile. 19. stolet.. Praha: Aurea Numismatica, 2020.

18 BRÁDLE, Vojtěch. N.lez minc. z Radče. Pozn.mky k typologii b.lých pen.zů Vladislava II. Jagellonsk.ho. Hradec Králové: Muzeum východních Čech v Hradci Králové, 2013.

19 VESEL¯, Roman. Bílé peníze Ferdinanda I. (1526 – 1564). Numismatick. listy, 2008, roč. 63, č. 1, s. 5 – 21.

20 HALAČKA, Ivo. Vl.dn. mince zem. koruny česk. (Česko, Morava, Slezsko). 1526 – 1856 v dobe panování rodu Habsburského. Díl I. Brno: Dukát spol s r. o., 2011.

21 HERINEK, Ludwig. Österreichische münzpr.gungen von 1657‒1740. Wien: Münzhandlung Herinek, 1972.

22 KOPICKI, Edmund. Ilustrowany skorowidz pieniędzy polskich i z Polską związanych. 1.-2. Warszawa: Polskie Towarzystwo Numizmatyczne, 1995.

23 SAURMA-JELTSCH, Hugo von. Die Aurmasche Münzsammlung deutscher, schweizerischer und polnischer Gepr.ge von etwa dem Beginn der Groschenzeit bis zur Kipperperiode. Berin: Verlag von Adolph Weyl, 1892.

24 EYPELTAUER, Tassilo. Corpus Nummorum regni Mariae Theresiae. Basel: Münzen und Medailen Ag, 1973.

25 Kol. Katalog minc. a medail. ČSR, ČR a SR 2020. Bratislava, Praha: Macho & Chlapovič, 6. vydání, 2019.

26 MORDOVIN, Maxim. Textilv.gek v.djegyei. A textilkereskedelem r.g.szeti eml.kei a Magyar kir.lys.g terület.n. Budapest: MTA Bölcsészettudományi Kutatóközpont, Történettudományi Intézet, 2018.

27 Súhrnne pozri: BUDAJ, Marek. Strieborné mince Žigmunda I. Luxemburského (1387– 1437) a ich dopad na uhorské menové pomery. Numismatick. listy, 2018, roč. 73, č. 1 – 2, s. 55 – 59.

28 Kurz quartingov bol nasledovný: 23. 3. 1432 = 1100 quartingov, 18. 5. 1434 = 1400 quartingov, 10. 11. 1434 = 1850 quartingov, 27. 12. 1434 = 2600 quartingov, 13. 1. 1435 = 2800 quartingov, 1. 3. 1435 = 3600. quartingov, koniec decembra 1435 = 6000 quartingov; BUDAJ, ref. 27, s. 58, pozn. 118; KOVÁTS, Franz. Über die Nachmünzung der Wiener Denare (Pfennige) in Pozsony (Pressburg) um die Mitte des 15. Jahrhunderts. Numismatische Zeischrift, 1902, roč. 34, s. 175.

29 BUDAJ, Marek – HUNKA, Ján. N.lezy minc. na Slovensku. Coin Finds in Slovakia V/1. Bratislava – Nitra: SNM-Historické múzeum, AÚ SAV Nitra, 2018, č. 493, 528.

30 SOJÁK, Marián. Falšovanie mincí v stredoveku a novoveku v oblasti východného Slovenska (stručný prehľad stavu bádania za posledné desaťročie). HAAS KIANIČKA, Daniel. (ed.). Ban.ctvo a mincovn.ctvo v dejin.ch Slovenska. Zborník príspevkov z medzinárodného numizmatického seminára. Kremnica: NBS- -Múzeum mincí a medailí Kremnica, 2013, s. 37 – 53; SOJÁK, Marián. Aktuálne poznatky o peňazokazeckej činnosti na východnom Slovensku na konci stredoveku a v novoveku. Numizmatika, 2017, roč. 27, s. 34 – 44.

31 SOJÁK, Falšovanie, ref. 30; SOJÁK, Aktu.lne poznatky, ref. 30; BUDAJ, Marek – ŠIMČÍK, Peter. Doklady peňazokazeckej činnosti na hrade Turňa. Denarius, 2021, roč. 9, s. 60 – 72.

32 RICHTERA, Lukáš – KALINA, Lukáš. XPS analýzy dobového falza uherského denáru Rudolfa II. Folia numismatica, 2012, roč. 26, č. 2, s. 121 – 123; BUDAJ, Marek – RICHTERA, Lukáš – JANKOVIČ, Peter – ZMRZL¯, Martin – ŠVEC, Aleš. Prvé denáre Žigmunda Luxemburského a problematika falšovania mincí v tomto období – EDS analýza pocínovaného dobového falza denára H 576. Folia Numismatica, roč. 27, č. 1, s. 3 – 13.

33 HUSZÁR, Lajos. Mátyás pénzei. LUKINICH, Imre (szerk.). M.ty.s kir.ly. Eml.kk.nyv szület.s.nek ötszázéves fordul.j.ra. I.-II. Budapest: Franklin társulat, 1940, s. 553 – 554; POHL, Artúr. Hunyadi ezüstp.nzei. Budapest: Magyar Éremgyűjtők Egyesülete, 1972, s. 9 – 10.

34 SLIVKA, Michal – VALLAŠEK, Adrian. Hrady a hr.dky na východnom Slovensku. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1991, s. 233.

35 SLIVKA, Michal. Falšovanie mincí na slovenských hradoch. Slovensk. numizmatika, 1992, roč. 12, s. 53 – 66.

36 SLIVKA – VALLAŠEK, ref. 34.

37 SLIVKA – VALLAŠEK, ref. 34.

38 SLIVKA – VALLAŠEK, ref. 34.

39 napr. TRENČAN, Ivan. Smolnícke banské znaky. Numizmatika, 1988, roč. 3, s. 7, č. 20; SZEMÁN, Attila. B.nyap.nzek Magyaororsz.gon és t.rt.neti h.tterük a 16. sz.zad k.zep.től a 18. sz.zad v.geig. Doktori disszertáció. Budapest: Eötvö Lórand Tudományegyetem, 2013, s. 98 – 100.

40 PETÁCH, Emil. Dejiny mincovania v Košiciach. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1986, s. 123.

41 MÁRKUS, Dezső (ed.). Corpus Juris Hungarici I. Magyar t.rv.nyt.r 1000-1526. Budapest: Franklin Társulat, 1899, s. 792 – 793, 852 – 853; pozri aj HUSZÁR, Lajos. A budai pénzverés II. Lajos korában. Tanulm.nyok Budapest M.ltj.b.l, 1941, roč. 9, s. 179.

42 BUDAJ, Marek – FECKO, Peter – SOJÁK, Marián. Zaujímavý nález bieleho peniaza z Levoče. Denarius, 2012, č. 2, s. 64 – 65; BUDAJ, Marek – KOVÁR, Branislav. Nález bieleho peniaza Ferdinanda I. z Bratislavského hradu. Denarius, 2018, roč. 7, 129 – 131.

43 ZOZULÁKOVÁ, Katarína. Podiel poľských mincí 15.-17. storočia v nálezoch mincí na východnom Slovensku. Historica Carpatica, 2004, roč. 35, s. 75 – 102.

44 napr. HLINKA, Jozef – KAZIMÍR, Štefan – KOLNÍKOVÁ, Eva. Peniaze v našich dejin.ch. Bratislava: Obzor, 1976, s. 155.

45 HUNKA, Ján. Výskyt poľských mincí zo 14. až začiatku 16. storočia na Slovensku – ich prínos k sledovaniu uhorsko-poľského obchodu počas stredoveku. Numismatický sborn.k, 2006, roč. 21, s. 162.

46 GEDAI, István. Lengyel pénzek Magyarországon a XVI.-XVII. században. A Hermann Ott. M.zeum .vk.nyve, 1985, roč. 22 – 23, s. 48.

47 HUSZÁR, Lajos. A Lengyel pénzek forgalma Magyarországon a XVI–XVII. században. Numizmatikai k.zl.ny, 1969 – 1970, roč. 68 – 69, s. 58 – 59.

48 HUNKA, ref. 45.

49 BUZA, János. Magyarorsz.gi és erd.lyi p.nz.rt.kek a 16. –17. sz.zadban. Budapest: Bölcsészettudományi Kutatóközpont, Történettudományi Intézet, 2021, s. 93.

50 BUZA, ref. 49, s. 93.

51 HUSZÁR, ref. 47, s. 61.

52 Súhrnne pozri: BUZA, ref. 49, s. 226 – 247.

53 Podľa: BUDAJ, Marek – ŠIMČÍK, Peter. Poklad jednook.ho far.ra. Bratislava, Košice: SNMHM; Triglav Archeologická spoločnosť s r. o., 2022, SROKA, Łukasz – MILEJSKI, Paweł. Skarb groszy praskich i monet z XVII wieku z Osieczowa, powiat bolesławiecki. The Hoard of Prague Groschen and Seventeenth-century Coins from Osiecz.w, Bolesławiec District. Wrocław: Uniwersytet Wrocławski, 2020, s. 22, tab. 6 podľa ŻABIŃSKI, Zbigniew. Systemy pieniężne na ziemiach polskich. Wrocław; Kraków : Zakład Narodowy im. Ossolińskich; 1981, tab. 60, 65.

54 SROKA – MILEJSKI, ref. 53, tab. 7 podľa ŻABIŃSKI, ref. 53, tab. 74.

55 HUNKA, Ján. Orientačn. pr.ručka eur.pskych minc. 16. – 20. storočia. II. časť – mince Poľska (1506-1864). Nitra: SAS, 1997, s. 46; HLINKA – KAZIMÍR – KOLNÍKOVÁ, ref. 44, s. 155.

56 HUNKA, ref. 55.

57 BUDAJ – ŠIMČÍK, ref. 53, s. 65.

58 HUNKA, Ján. Význam nálezov mincí zo Skalice a blízkeho okolia. Zborn.k Z.horsk.ho m.zea v Skalici, 2014, roč. 7, s. 11; HLINKA, Jozef – KRASKOVSKÁ, Ľudmila – NOVÁK, Jozef. N.lezy minc. na Slovensku II. N.lezy stredovekých a novovekých minc. na Slovensku. Bratislava: SAV, 1968, č. 53 (ďalej ako Nálezy 2); KRASKOVSKÁ, Ľudmila. Nález fenigov v Skalici, Slovensko. Numismatický sborn.k, 1958, č. 5, s. 338.

59 Nálezy 2, č. 183; HARSÁNYI, Pál. Kelenyei lelet (Hontmegye). Numizmatika k.zl.ny, 1908, roč. 7, s. 23 – 24.

60 HLINKA, Jozef – KOLNÍKOVÁ, Eva – KRASKOVSKÁ, Ľudmila – NOVÁK, Jozef. N.lezy minc. na Slovensku III. Bratislava: SAV, 1978, č. 202; PETÁCH, Emil. Nález mincí z Bohdanoviec, okres Košice. Slovensk. numizmatika, 1975, roč. 4, s. 234 – 237.

61 Nálezy 2, č. 244; KRASKOVSKÁ, Ľudmila. Nález v Gajaroch, okr. Slovensko. Numismatický sborn.k, 1960, roč. 6, s. 408 – 411.

62 V prípade pokladu z Pezinka ide o druhý najväčší nález s piatimi halberstadtskými mincami zo Slovenska, v ktorom boli zastúpené nasledujúce razby: Henrich Karol z Braunschweigu (1613 – 1615), groš 1615 (1); Kristián z Braunschweigu (1616 – 1624), groš 1616 (2), 1618 (1), 1619 (1); Nálezy 2, č. 263; KRASKOVSKÁ, Ľudmila. Nález z Pezinka, okr. Modra. Numismatický časopis, 1950, roč. 19, s. 225 – 227.

63 HUNKA, Ján. Výnimočný nález mincí zo začiatku storočia z Tuchyne pri Ilave. Extraordinary finding of the coins from the beginning of the 17th century in Tuchyňa near Ilava. Vlastivedný zborn.k Považia, 2002, roč. 21, s. 169 – 179.

64 HUNKA, Ján – KOTOROVÁ-JENČOVÁ, Mária – ŠAFRANKO, Peter. Žalob.nske poklady. The treauures from Žalob.n. Hanušovce nad Topľou: Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou, 2012, s. 68.

65 Nálezy 2, č. 256; KOLNÍKOVÁ, Eva. Nález strieborných mincí v Ludaniciach, okr. Topoľčany. Numismatický sborn.k, 1964, roč. 8, s. 245 – 247; Ide o nasledujúce razby: Henrich Karol (1613 – 1615), polbatzen 1615 (2); Kristián (1616 – 1624), polbatzen 1616 (2), 1617 (1), 1618 (1).

66 BUDAJ – HUNKA, ref. 29, č. 717.

67 KOLNÍKOVÁ, Eva – HUNKA, Ján. N.lezy minc. na Slovensku IV. Nitra: AÚ SAV, 1994, č. 637.

68 Za pomoc pri ich určení a cenné rady ďakujeme Dr. Maximovi Mordovinovi.

69 Celkovo sa tu našlo päť plômb, ale č. 81 – 82 patria pravdepodobne k sebe a pôvodne tvorili jeden exemplár.

70 MORDOVIN, ref. 26, s. 231 – 242,

71 MORDOVIN, ref. 26, 234.

72 HUNKA, Ján. Nálezy olovených plômb na zaisťovanie prepravovaných tovarov (14. – 17. stor.) zo Slovenska. Študijn. zvesti A. SAV, 1999, roč. 33, s. 303, č. 8; s. 305, č. 13.

73 MORDOVIN, ref. 26, s. 234.

74 MORDOVIN, ref. 26, s. 235 – 236, 240, obr. 155; MORDOVIN, Maxim – NÉMETH, András, K. Középkori ólom textilplombadepó ÚJireg-Kulcsár-pusztáról. A Wosinsky M.r Megyei M.zeum .vk.nyve, 2019, roč. 41, s. 133.

75 O ich neanglickom pôvode uvažoval už: HU- -SZÁR, Lajos. Merchant’s seals of the 16th and 17th centuries. Folia Archaeologica, 1961, roč. 13, s. 187 – 194.

76 MORDOVIN, ref. 26, s. 234; MORDOVIN, Maxim. A 15–17. századi távolsági textilkereskedelem régészeti emlékei Pápán. VARGA Máté (ed.). Fiatal K.z.pkoros R.geszek IV. Konferenci.j.nak Tanulm.nyk.tete. Study Volume of the 4th Conference of Young Medieval Archaeologists. Kaposvár: Rippl-Rónai Múzeum, 2013, s. 276.

77 MORDOVIN, ref. 26, s. 235; MORDOVIN, ref. 76; HUSZÁR, ref 75.

78 V tomto roku sú tu uvádzané ako z Londýna (Lundis); v roku 1516 ako londýnske súkno (pro panno Londis); v rokoch 1523 a 1524 ako londýnske červené súkno (pannum londis rubei coloris) atď., SZÉKELY, György. Németalföldi és az angol posztó fajtáinak elterjedése a XIII.–XIV. századi Közép-Európában. Sz.zadok, 1968, č. 1 – 2, s. 27.

Finds of coins and lead seals from archaeological excavations at Zborov castle from 2018 to 2022

During archaeological excavations carried out at Zborov castle from 2018 to 2022, an interesting set of 77 coins and four lead seals were obtained from the period when the castle was in use until the end of its existence. The first coins from this set were found during probe research in 2018 on the site of the entrance platform of the guard tower and in front of the north-west outbuilding (fig. 2). These coins (cat. no. 20, 23 and 71) were found in the layers relating to the end of the castle. In 2019, coins no. 48, 61 and 76 were found by the north-east outer side of the wall labelled as the wall of the ramp to the courtyard of the third outer fortification. In the guard’s room in the guard tower on the burnt layer, a denarius from 1688 was found (cat. no. 24) together with a poltura from 1704 (cat. no. 27). Via probe VIII/2019 counterfeits of Ferdinand I and Maximilian II denarii were found in a layer of rubble (cat. no. 12, 13). Once this layer was removed, older coins (cat. no. 3, 7) were found in the gaps between the stones of the road near the castle wall. Nearby, medieval pottery and an iron padlock were found, an analogy of which can be found in the 14th –15th century (fig. 4). During the excavations, numerous digs by detectorists were discovered on the slope, focusing on the exterior of the castle behind the north-western outbuilding labelled as the house of a bailiff. In this site, a set of 18 coins was then discovered by the head of excavations during the 2019 – 2020 season (cat. no. 15, 36, 37, 42, 46, 56, 57, 59, 60, 62 – 69, 73). In the 2020 season, research focused on the SW part of the castle wall where further coins were found in layers of rubbles, as well as part of a gold-plated groat (cat. no. 55).

We obtained during this excavation a large set of coins (cat. no. 8, 11, 14, 17, 18, 21, 22, 39, 50, 52, 54, 70, 72, 75), fragments of tableware, kitchen and building pottery, glass items and small metal items on the site of the first outer fortification (in front of the palace) during the reduction of the rubble layers. In the course of the surveys, a Ferdinand I denarius from 1527 (cat. no. 9) was found inside the north-eastern tower. A counterfeit Sigismund of Luxembourg denarius was found in the cellar under the upper castle (cat. no. 5). In the 2021 season, some probes were carried out related to sections where the masonry was to be filled to strengthen critical parts of the castle. In addition, the excavation also continued on the site of the north-eastern part of the castle wall. During this season, numismatic material was obtained in the form of a set of ten coins (cat. no. 2, 4, 15, 29, 36, 49, 51, 60, 64, 74). The oldest coin was found near probe II/2021, where a Sigismund of Luxembourg quarting (cat. no. 2) was found in layer no. 1. The most recent coin was a Francis I groat (1792 – 1835) which came from the collection (cat. no. 29). From the last season, 2022, there are two coins (cat. no. 6 and 43) which were found in the clay layer. This layer was used as insulation against water and to protect the base of the castle wall from freezing. The more recent of these coins, a half-groat from 1501 – 1506 helped date its construction (cat. no. 43). The other coins were found in the same place in more recent layers related to the period when the castle was abandoned. These layers contained a greater quantity of animal bones, fragments of pottery vessels and charcoal. In addition to coins from the 15th – 18th century, they also contained lead seals for goods. From this layer related to the castle’s abandon, on the outer side of the north-eastern part of the castle wall, we also have an exceptional belt strap-end decorated at the bottom by a coat of arms. The collection of coins from the 2022 season is completed by a Polish groat from 1608 from a stray find near the north-eastern tower (cat.no. 44). The excavations also helped find lead seals for goods (cat. no. 79 – 83). The first was found in 2020 in a layer of rubble during the above-mentioned lowering of the terrain in front of the palace in the first castle courtyard; the others were found during subsequent excavations in 2021-2022 on the site of the north-eastern castle wall.

The presented collection of numismatic material completes the rich history of Zborov castle (called “Makovica” in older sources), the first written mentions of which come from a document by Louis I dated 1347.

The set of coins and lead seals from Zborov castle come from a wide chronological spectrum. The oldest coins here are Sigismund of Luxembourg quartings and denarii from 1390 – 1437. The quartings are some of the worst quality Sigismund coins minted between 1430 and 1437 (cat. no. 1 – 3). Their quality was exceptionally low and ranged around 12.5% Ag, which is confirmed by the actual measured values of the specimen we examined (cat. no. 1).

As well as one original specimen, the other two Sigismund of Luxemburg coins consist of one period denarius falsum, to which we can also add a similar Albert denarius (cat. no. 4 – 6). Their presence in the castle is no surprise, because the counterfeiting of coins under Sigismund’s rule was an exceptionally widespread phenomenon. We are also aware of documents concerning this activity from many areas of eastern Slovakia and there is also evidence of it in local castles. When analysing the Sigismund falsum, we are interested in its surface composition which tells us more about the technological process of its production. The absence of mercury, and – on the contrary – the presence of tin can show to the plating of its surface using the process of hot tin plating used not only on modern Hungarian coins, but is also heard of on Sigismund denarii.

The only Matthias Corvinus coin is represented by his first denarius, minted shortly after his accession to the throne. This type of coin was supposed to be calculated as 200 to one ducat, which means it had a quality of around 50% Ag. Most of the 15th century mintages are coins with the lowest nominal value, which is typical of castle finds from almost the whole territory of Slovakia. These coins belong to the period of prosperity and the heyday of Zborov castle.

The following 16th and 17th centuries are represented at Zborov castle by a relatively intensive presence of coins, namely Hungarian, Bohemia and Polish-Lithuanian coins. From the Hungarian coins, there are mainly small mintages, above all denarii, including period counterfeits (cat. no. 12 – 13). This is understandable since in the 16th century, the counterfeiting of coins proliferated again, and a large part of this illegal activity was concentrated in castles.

One of the exceptional mintages from the late 17th century is the Smolník mining token from 1698 (cat. no. 26). These tokens were used as payment in various mining businesses and were minted under the direction of the mining entrepreneurs themselves or even directly by the ruler.

An interesting group of coins from Zborov castle is composed of Bohemian single-sided white money from the rulers Vladislaus II of Hungary to Maximilian II, that is approximately 1483 to 1576 (cat. no. 30 – 38). The circulation of these small coins was legally enacted for the first time in Hungary in article 14 of Louis II’s government directive in 1522 and confirmed again in article 37 of the 7th decree in 1526. The fact that until 2017 around 140 finds were known from the territory of Slovakia with these coins is evidence of their intensive presence and implementation in Hungary’s currency; their numbers have also increased rapidly since then.

Clearly the largest component in the coins at Zborov castle is the set of 33 Polish-Lithuanian mintages from the 15th to 17th century (cat. no. 40 – 72). The inflow of Polish coins and their abundant presence in this area is understandable since they became almost dominant currency in a large part of Hungary in the course of the 17th century. It is particularly evident on the territory of the Spiš region and eastern Slovakia, where they arrived by means of the mortgaged Spiš towns. In addition to written sources, there is evidence of this trend in the over one hundred known finds from this area including Polish coins. Their dominance was so marking that in certain periods, for example the second decade of the 17th century, only these coins were practically in circulation in eastern Slovakia. As well as finds of these coins, written sources also testify to the dominance of Polish-Lithuanian coins in the circulation of the modern Kingdom of Hungary. In 1617, the Spiš chamber informed that there were only three types of coins in eastern Slovakia, namely szelągy, described as “almost copper”, followed by groats and poltoraks. The problems with Polish coins in Hungary did not come to an end even after the currency unification in the Habsburg monarchy in 1659. Despite the reduction in the quality of szelągs after 1649, their inflow into Hungary did not stop even after this period, as shown also by the finds from Zborov castle (cat. no. 70 – 72). This fact is further documented by the directive from 1665 in which their exchange rate against the Polish poltoraks was adjusted. From then onwards, the latter were supposed to count for three szelągs, and their exchange rate in the second half of the year increased to six szelągs. In further directives from the second half of the 17th century, these nominals are no longer much mentioned, and probably disappeared from circulation. Despite occasional mentions in documents, it is surprising that they appear only sporadically in Hungarian hoards, and are mostly represented only by 1 or 2 items.

One of the relatively rare coins from the Zborov set is the Halbertstadt Albert V of Brandenburg half-groat (1513 – 1545). If we put aside the purported medieval Halbertstadt bracteate originating from the Skalica find hidden in the first half of the 13th century, then most of these coins came here during the later periods of the 16th to 17th centuries. Today we are aware of up to eight finds with Halbertstaft coins, of which six were part of larger hoards. It is interesting that their inflow is recorded as early as in the second half of the 16th century, and during this period only their higher nominals made their way here, namely thalers.

Another interesting group of archaeological and numismatic specimens at Zborov castle is that of seals used to safeguard packaging used to carry goods. This is exceptionally valuable evidence of commercial relations between individual regions and clear proof of where the goods at Zborov castle came from. From Zborov we have recorded four seals which have interesting origins and classification. In the case of the first two (cat. no. 79 – 80), they are as yet unpublished and unknown specimens. According to Dr Maxim Mordovin, they are probably from Silesia or Lesser Poland. They are both made quite archaically and were probably broken off a package of lesser quality textile. At this point, it is not possible to ascertain their more detailed origin or more precise dating, but they can be classified as 16th century.

Another two seals are known as the English type. In the case of the first two fragments, which perhaps belong to the same piece, they have a socalled Tudor rose (cat. no. 81 – 82). Based on this, they can be dated approximately to 1558 – 1603, when the Tudor dynasty died out. The English type seals are some of the most numerous finds not only in Hungary, but also from a wider area of Europe, from France through Norway to Ukraine. By 2018, almost 130 to 140 finds had been recorded, of which 98 came from Hungary. These types are also present on the territory of Slovakia, and alongside the specimen from Zborov they are also recorded in Strečno and Nitra. On the reverse side of both fragments there is no depiction and there is no description around the rose. It cannot be excluded that it is not a seal made in England itself, but rather an imitation, or even a counterfeit. On the larger specimen, there are clearly two rivets (cat. no. 82), which could point to the fact that they were made in one of the Dutch towns, or rather Gdansk, from where we are aware of several similar seals of the English type. The last example of a seal of the English type, of which only a small fragment has been preserved, is a completely different type from the previous ones (cat. no. 83). Despite its incompleteness, it can be relatively well identified because part of an English shield divided into quarters with a lily and three leopards has been preserved on the averse. On the reverse there is once more a Tudor rose, so its dating is similar to the previous case. It cannot be excluded that these seals were not made in England itself, but in one of the German towns where they were placed on cloth of English origin. Another interesting features of these seals is that they are found relatively often in castles. This is caused by the fact that some of the payments at that time were made in money and the other part in cloth. Their more frequent occurrence in castles can also be related to the events of the 15-year war (1593 – 1606), when a rapid increase in soldiers was noted here. This trend might not be related to Zborov castle, because no large military events took place in this area. However, the presence of English seals at Zborov castle is interesting in the context of international or local trade. In nearby Bardejov, we have in thirty registers evidence of numerous items with English cloth which is present here more intensely after 1510. They can show us that trade with English cloth was exceptionally intense in this area, and the finds of seals from Zborov castle now testify to this.

Marek Budaj, Slovenské národné múzeum-Historické múzeum, P. O. BOX 13, 810 06, Bratislava – Hrad, Slovenská republika, ; .

Peter Šimčík, TRIGLAV Archeologická spoločnosť, s.r.o, Jantárová 30, 040 01 Košice, Slovenská republika, .