Dejiny ľudstva sa točia okolo nikdy nekončiaceho radu vojen. Zástupy vojakov, ktoré si nimi prešli, potrebovali rôzne symboly na výzbroji, amulety a iné čarovné prostriedky, aby ich ochránili pred všadeprítomnou smrťou.
Od 16. storočia sa dostávali do veľkej obľuby svätojurajské medaily, ktorých razba vychádzala z legendy o zázračnej moci mansfeldských toliarov (na fotke dole 1/3 toliara bratov Franza Maximiliana a Heinricha Franza z Mansfeldu). Traduje sa, že mansfeldský toliar s podobizňou sv. Juraja, ktorý mal vo vrecku nemenovaný dôstojník, mu zachránil život, keď zastavil nepriateľskú strelu, ktorá toliar trafila. Po vypočutí takého príbehu už nechcel žiadny vojak vyraziť do boja bez tohto amuletu.
V Uhorsku je 17. storočie poznamenané bezpočtom vojen proti Turkom. Oživenie povesti tak prinieslo razbu svätojurajských toliarov aj do kremnickej mincovne. Medzi najznámejšie patria tie z dielne Christiana Hermanna Rotha z 2. pol. 17. stor. a tiež barokové diela pokračovateľov jeho rodu z 1. polovice 18. stor.
Kým na lícnej strane svätý Juraj ako cnostný rytier a obranca kresťanstva zabíja diabla pohanstva v podobe draka, čím oslobodzuje kresťanskú vieru symbolizovanú kľačiacou pannou, zatiaľ na rubovej strane loď so spiacim Kristom a dvoma apoštolmi v búrke vyjadruje dôveru bojovníka, že nad tureckými bezvercami zvíťazí len vďaka hĺbke svojej kresťanskej viery.
Tento biblický príbeh sa mal odohrať na Genezaretskom jazere. Keď napriek prudkej búrke Kristus na palube pokojne spal, apoštoli v panike podľahli strachu, že loď sa potopí, a prebudili ho. Ježíš im vytkol ich malovernosť a búrku utíšil.
Pre enormný záujem bola razba toliarov hojne doplnená lacnejšími talizmanmi, ktorých obľuba pretrvala až do začiatku 20. stor.