Leopold I. mal spolu šestnásť detí s troma ženami. Ako siedme dieťa v poradí a prvé s jeho treťou ženou sa mu narodil budúci cisár Jozef. V tom čase však z jeho súrodencov žila už len jediná sestra, preto mal Leopold oprávnené obavy o zabezpečenie nástupníka. Vďaka tomu, že sa postaral o dedičné nástupníctvo na uhorskom tróne, už v deviatich rokoch prebehla Jozefova korunovácia. Leopold využil svoje zahraničnopolitické úspechy a dva mesiace jednania s ríšskou radou a kolégiom kurfirstov stačili, aby v januári 1690 bol Jozef zvolený vo veku jedenástich rokov za rímskeho kráľa a v Augsburgu mu mohučský arcibiskup Anselm z Ingelheimu vložil na hlavu ríšsku korunu a pomazal ho olejom krížmo.
Napriek tomu, že zo šestnástich detí len štyria boli chlapci a prví dvaja zakrátko po narodení zomreli, napokon sa z oboch zvyšných – z Jozefa i z Karola – stali cisári. Skutočný problém nastal, až keď z nich ani jeden nezanechal mužského potomka.
Na fotografiách je zmenšená bronzová kópia značená HMA 1914 (Hauptmünzamt Wien), razená podľa originálu medailéra Martina Brunnera a norimberského mincmajstra Georga Friedricha Nürnbergera z roku 1690.
Na averze je portrét mladého, 11-ročného uhorského a rímskeho kráľa. Na reverze sú portréty Habsburgovcov korunovaných za rímskeho kráľa počínajúc Rudolfom I. v 13. storočí (dole v strede) až po vládnuceho cisára Leopolda I. (na veľkom portréte uprostred). Keďže v čase Jozefovej korunovácie mal každý v živej pamäti porážku Turkov pri Viedni, nezabudol ju Leopold vyzdvihnúť v opise svojho portrétu. Nechýba ani protikráľ Fridrich Pekný Habsburský, ani Leopoldov starší brat Ferdinand IV. (celkom hore), ktorý zomrel ako 20-ročný na pravé kiahne a samostatnej vlády sa nedožil.
Opis na averze aj reverze obsahuje citáty z Biblie aj s referenciou – 1. kniha Samuelova 2:10 a Žalm 111 (referencia na kmeni stromu).