Vdovec Maximilián I. Habsburský sa mal stať záchranou pre Bretónsko a jeho nádejou na uhájenie samostatnosti pred Francúzskom. Sobášom per procura s ani nie 14-ročnou vojvodkyňou Annou porušil mierovú zmluvu po Bláznivej vojne. Tú jej otec prehral a musel sa zaviazať, že o vydaji Anny rozhodne súhlas francúzskeho kráľa. Maximilián nedokázal zabrániť, aby Karol VIII. obsadil mesto Rennes, zajal Annu a urobil z nej francúzsku kráľovnú. Darmo protestoval, že manželstvo je neplatné, lebo Anna už je vydatá – novému zväzku požehnal aj pápež Inocent VIII.
S jeho nasledovníkom – pápežom Alexandrom VI. sa Maximilián spojil v Benátskej lige, aby oslabili postavenie Francúzska v severnom Taliansku. Pápež sa však neskôr priklonil opäť na stranu Francúzov, keď vyhovel novému kráľovi Ľudovítovi XII. a anuloval jeho manželstvo, aby sa mohol oženiť s ovdovelou Annou Bretónskou. Tá si ho musela vziať podľa zmluvy, ktorá mala zvýšiť šance, že jej vojvodstvo ostane vo francúzskych rukách, aj keby Karol VIII. nezanechal mužského potomka (Anna s ním bola tehotná sedemkrát, no v čase jeho smrti už bola 21-ročná kráľovná bezdetná).
O niečo neskôr sa Maximiliánove cesty stretli aj s ďalším pápežom Júliusom II., ktorému vojensky pomáhal proti Benátkam, pomýšľajúc na cisársku korunováciu. Benátky však jeho cestu do Ríma blokovali, preto sa prehlásil voleným cisárom a ako prvý porušil tradíciu, podľa ktorej bola korunovácia pápežom nevyhnutná pre zisk cisárskej koruny.
S láskavým súhlasom Michala Zikmunda prikladám snímky Maximiliánovej masívnej reprezentatívnej zlatej razby v nádhernej starej úprave na šperk.