Malé tajomstvá titulatúry v kruhopisoch mincí

Prevažnú časť opisu, rozdeleného v zásade po obvode oboch strán novovekých habsburských mincí, tvorila okrem mena panovníka (a zriedkavejšie napríklad jeho motta) najmä titulatúra. Tá odkazovala na výber najvýznamnejších spomedzi ovládaných území, pretože kompletný výpočet by sa nezmestil ani na veľký toliar.

Niektoré tituly pribúdali na oslavu novozískaných teritórií, iné im vtedy museli urobiť miesto či zmizli po vojenskej porážke. Prednostne sa do opisu dostávali tituly, ktoré sa viazali k regiónu, kde bola minca vyrazená. To nám dnes niekedy uľahčuje určovanie mincí bez značky mincovne či mincmajstra a bez odkazu v heraldike.

Väčšinu titulatúry je ľahké dešifrovať, ale aj zdanlivo banálne slovíčka pri hlbšom skúmaní môžu odkryť nové súvislosti. Niekto by sa mohol spýtať, čo tam robí titul burgundského vojvodu, keď Burgundské vojvodstvo už dávno patrilo Francúzom? Čo znamená titul nemecký kráľ, keď Nemecko vzniklo až v 19. storočí. A čo presne znamená augustus? Prečo sa niekedy prekladá ako rozmnožiteľ ríše?

Maximilián I. zaviedol na ríšskom sneme v roku 1500 vyšší územnosprávny celok vo Svätej ríši rímskej nazývaný ríšsky kraj (Reichskreis, Circulus imperii). Kraje boli zložené z viacerých štátov, nepokrývali však celé územie ríše. Okrem početných menších panstiev tam nepatrili ani Švajčiarsky prísažný spolok alebo Koruna kráľovstva českého. Hlavným zmyslom krajov malo byť budovanie ríšskej armády a výber daní na jej financovanie.

K prvým krajom pribudol na sneme v roku 1512 okrem iných aj Burgundský kraj a ich počet sa ustálil na desiatich. Burgundský kraj označoval viacero oddelených území, ktoré spájala osoba burgundského vojvodu. Trochu paradoxne však už územie nezahŕňalo samotné Burgundské vojvodstvo (ležiace v dnešnom Francúzsku), ktoré bolo už v roku 1477 Francúzskom anektované. V tom istom roku sa ale Maximilián oženil s Máriou, dcérou burgundského vojvodu Karola Smelého. Tým Habsburgovci získali titul burgundského vojvodu a spolu s ním zvyšok burgundského dedičstva, najmä Slobodné grófstvo Burgundsko (dnes Franche-Comté vo Francúzsku), ktoré v roku 1678 pre Francúzsko získal Ľudovít XIV., ale tiež Nizozemsko (ktoré sa rozkladalo na územiach dnešného Belgicka, Luxemburska, severného Francúzska a Holandska).

Titul burgundského vojvodu v opise novovekých habsburských mincí poukazuje na to, že Habsburské Nizozemsko bolo súčasťou Svätej ríše rímskej a po vojne o španielske dedičstvo aj priamo v držaní rakúskych Habsburgovcov ako časť niekdajšieho burgundského dedičstva.

Aj Rakúske Nizozemsko nakoniec pripadlo počas Veľkej francúzskej revolúcie Francúzom. Odvtedy sú príslušníci habsburského domu len titulárnymi burgundskými vojvodami a tento titul sa už v opisoch neobjavoval.

Vráťme sa k spomínanému ríšskemu snemu v roku 1512. Na ňom Maximilián prvýkrát oficiálne použil prívlastok „národa nemeckého“ dopĺňajúci dovtedajšie označenie „Svätá ríša rímska“. Latinské slovo „natio“ nemalo až do 18. storočia jednotný význam a pridaný prívlastok určite nerobil z ríše národný štát, ako ho poznáme neskôr. Krátko po jej zániku sa k Svätej ríši rímskej v historických prameňoch čoraz častejšie pridával tento prívlastok, a tak sa toto pôvodne len dočasné označenie nie celkom správne ujalo v dobe národných hnutí v 19. a 20. storočí ako všeobecný názov ríše. Nový názov zaznel v dobe, keď v rámci troch hlavných ríšskych celkov „Tria Regna“ (tri kráľovstvá) vplyv cisára na Talianske kráľovstvo neustále oslaboval a územia Burgundského kráľovstva už držali Francúzi. Koncom 16. storočia sa toto slovné spojenie opäť prestalo používať a v literatúre sa len príležitostne vyskytovalo až do konca ríše.

Nemecké kráľovstvo formálne existovalo od stredoveku ako jadro Svätej ríše rímskej, no titul rex Teutonicus používalo spočiatku skôr pápežstvo, aby relativizovalo univerzálny nárok rex Romanorum na suverénne práva mimo nemeckej časti ríše. Skutočný latinský titul nemeckého kráľa bol najprv rex Francorum (kráľ Frankov) počas skoršieho obdobia a rex Romanorum (kráľ Rimanov) v neskoršom období. V modernej dobe od Maximiliána I. sa používal aj titul rex in Germania (kráľ v Germánii) v spojení s titulom rímskeho cisára a tento sa zachoval aj u rakúskych cisárov po rozpade Svätej ríše rímskej. Použitie titulu nemeckého kráľa na novovekých habsburských minciach tak skôr odkazuje na franské dedičstvo, než na oficiálny titul.

Titul „semper augustus“ je spojený s omylom, ktorý sa už vžil a ťažko sa ho zbaviť. Často ešte vidíme nesprávny preklad „navždy rozmnožiteľ ríše“. Titul „augustus“ bol zavedený pri vzniku starovekého Rímskeho cisárstva Octavianom Augustom a Karol Veľký ho obnovil, aby poukázal na nadväznosť stredovekej Rímskej ríše na tú antickú. Jeho nasledovníci titul používali v spojení s titulom cisára až do zániku ríše a postupne sa ustálil v tvare „Dei gratia Romanorum imperator, semper augustus“ (z božej vôle rímsky cisár, navždy augustus). Dnes sa spojenie prekladá ako „navždy vznešený“, no za čias Svätej ríše rímskej sa prekladal ako „navždy rozmnožiteľ ríše“ (nem. allzeit Mehrer des Reiches), pretože sa pôvod slova nesprávne odvodzoval od latinského augere.

Vidíme, že aj to známe obvyklé znenie titulatúry, ktoré začína „Dei Gratia Romanorum Imperator, Semper Augustus, Germaniae, Hungariae, Bohemiae Rex, Archidux Austriae, Dux Burgundiae…“ (teda „z božej vôle rímsky cisár, navždy vznešený, kráľ nemecký, uhorský a český, arcivojvoda rakúsky, vojvoda burgundský…“) v sebe ukrýva zaujímavé súvislosti.