Ľudovít XIV. z rodu Bourbonovcov vládol paralelne s našim Leopoldom I. Habsburským. Na trón zasadol formálne už ako štvorročný, ale až v trinástich dosiahol plnoletosť a fakticky sa naplno ujal samostatnej vlády v dvadsiatich dvoch rokoch po smrti prvého ministra kardinála Mazarina.
V tej dobe mal za sebou aj o dva roky mladší Leopold prvé roky pri moci. Celý život stáli rímskonemecký cisár a francúzsky kráľ proti sebe a keďže mali obaja za manželky španielske princezné, na sklonku života sa stretli v súboji o rozsiahle španielske dedičstvo. Ľudovít nakoniec prežil Leopolda o desať rokov.
Svet je malý a v šľachtických domoch to v tej dobe platilo dvojnásobne. Ľudovít XIV. bol po praslici Habsburg – až šiesti z ôsmich prastarých rodičov jeho matky mali habsburskú krv. Ale aj jeho otec Ľudovít XIII. bol pravnukom Ferdinanda I. Habsburského a jeho manželky Anny Jagelovskej, ktorá mala tiež habsburských predkov. Akoby to nestačilo, Ľudovít XIV. mal za ženu svoju sesternicu Máriu Teréziu Habsburskú, ktorej prastrýkom bol Ferdinand II.
Po rokoch nepriateľstva v roku 1756 podpísala Mária Terézia spojenectvo s Ľudovítom XV. Zmluva bola ešte upevnená dohodnutým sobášom medzi Ľudovítom XVI. a Máriou Antoinettou, aby boli noví spojenci v ešte tesnejšom príbuzenskom vzťahu – asi im to prišlo málo.