Po vypuknutí Veľkej vojny opustil Viliam II. zlatý štandard a spoliehal sa, že inkasované reparácie pokryjú vojnové pôžičky. Lenže presne naopak – po vojne na Nemecko doľahli okrem dlhu aj vyplácané reparácie a obnova zničenej krajiny.
Tak sa roztočil kolotoč zvyšovania množstva obeživa a rýchlej inflácie. Keď sa na jeseň 1923 dostala cena za liter mlieka na 5 miliónov mariek, inflácia už mala také tempo, že mzda sa vyplácala denne. Zamestnanci chodili pre výplatu s kufrom a rovno peniaze utrácali, kým nestratili cenu. Pred vrcholom hyperinflácie sa vo veľkom tlačili a razili núdzové peniaze, dolár stál 4 bilióny mariek a až zavedenie rentových mariek v novembri 1923 s výmenným kurzom 1:1.000.000.000.000 vrátilo mene dôveru.
Na obrázku je štátna núdzová minca provincie Vestfálsko s priemerom 44,5 mm z pozláteného bronzu.