Zapojil Švédsko do 30-ročnej vojny a zaviedol v armáde mnohé zásadné reformy, z ktorých väčšina sa stala súčasťou vojenstva až do Prvej svetovej vojny.
Sám chcel riadiť každú jednotku na bojisku a snažil sa byť stále v prvej línii, aj preto ako jedného z posledných panovníkov si ho smrť našla na bojisku v bitke pri Lützene proti cisárskemu vojsku katolíckej ligy pod vedením generála Albrechta z Valdštejna. Švédom sa podarilo utajiť smrť kráľa a bitka pokračovala.
Skončila formálne víťazstvom Švédov, výsledok však bol vyrovnaný a po smrti Gustáva len ťažko hovoriť o víťazstve. Obyvatelia nemeckého mesta Lützen museli pochovať 9.000 vojakov. Archeológovia zamerali presné miesto bitky, keď našli 3.000 projektilov, munície a ďalších objektov z boja.
Po tejto bitke nasledoval neslávne známy Pražský krvavý súd. Valdštejn dal popraviť dezertérov pri nebývalo krutom procese na mieste Staromestskej exekúcie po stavovskom povstaní a vykonávateľom bol opäť kat Jan Mydlář alebo možno jeho syn Jan Václav.
Na fotke vzácnejší groš 1629 Gustáva II. Adolfa zo švédskej okupácie poľského mesta Elbing (Elbląg).