Tridsaťročná vojna si vyžadovala enormné náklady, tak cisár Ferdinand II. a holandský obchodník Hans de Witte podpísali vo Viedni roku 1622 zmluvu, na základe ktorej získalo mincové konzorcium za 6 miliónov zlatých monopol na razbu mincí v Čechách, na Morave a v Dolnom Rakúsku. Časť poplatku bola dokonca umorená novými znehodnotenými mincami.
Medzi 15 členov konzorcia patrili okrem de Witteho také esá ako vojvodca a magnát Albrecht z Valdštejna, olomoucký biskup František z Ditrichštejna alebo český miestodržiteľ a zakladateľ kniežacieho rodu Karel I. z Lichtenštejna. Väčšina členov je však dodnes sporná alebo neznáma.
Táto partia sa podpísala pod znehodnotenie meny až o 90 % a roztočila kolotoč skazy. Ľudia kiprovú mincu napriek nariadeniu miestodržiteľa odmietali, roľníci prešli na výmenný obchod, remeselníci utekali z krajiny. Tak kolaboval obchod a výber daní a bodku za úpadkom dal štátny bankrot.
Obrovské zisky konzorcia ešte umocnil lacný nákup pobielohorských konfiškátov a členovia zázračne zbohatli. Židovský bankár Jakub Baševi z Treuenburgu ovládol pražské židovské mesto, Karel z Lichtenštejna sa stal pánom pätiny Moravy a Valdštejn skúpil 64 českých panstiev.
- kiprový 3-grajciar 1622, neznáma mincovňa
- kiprový 24-grajciar 1623, Vratislav
- kiprový 3-grajciar 1622, Brno (?)