Dvojdielny seriál o medených minciach rakúskeho cisára Františka I. predstavuje na názorných fotkách platné obeživo v rôznych etapách jeho vlády. Jednotlivé emisie z rokov 1800, 1807, 1812 a 1816 boli v obehu súbežne, niektoré nominály boli postupne sťahované, iné devalvovali.
Boli to zmätené pomery, hospodárska situácia bola zlá, napoleonské vojny si vyžadovali veľké výdavky. Kvalitné strieborné mince boli vyhradené pre zahraničný obchod. Na domácom trhu boli zavádzané bankocetle, razili sa inflačné mince s nízkym obsahom striebra a od roku 1799 zase aj čisto medené.
1.) Na prvej dvojici fotiek je zostava medených mincí, ktoré obiehali od zavedenia veľkých nominálov 15- a 30-grajciarov, teda až 1/4 a 1/2 zlatníka. K tomu došlo patentom z 30. marca 1807 a taká bola situácia až do štátneho bankrotu 20. februára 1811.
2.) Najmä reparácie vyplácané Francúzsku spôsobili, že platobná sila konvenčnej meny sa neúnosne vzďaľovala kreditným platidlám, teda bankocetlom a medeným minciam, ktoré boli nalievané do obehu. Menová reforma po štátnom bankrote mala kurz zjednotiť. Devalvované mince na druhej dvojici fotiek ostali platné za 1/5 nominálu a 1/4-, 1/2- a 6-grajciare boli stiahnuté z obehu bez náhrady. Taká bola situácia len do 4. januára 1812.
V 2. časti popíšem ďalšie dve etapy, ktoré situáciu ešte pekne zamotajú. Aj tým, ako dlho niektoré mince platili, kým iné sa zakrátko stiahli z obehu, je možné si vysvetliť, prečo dnes ťažšie nájdeme v peknej zachovalosti niektoré z najbežnejších mincí.